Prosím zoznámte sa - PhDr. Iveta Zverková

dátum: 13.12.18-17:06

O súčasných študentoch, ale aj o histórii Piaristov na Slovensku sme sa porozprávali s novou riaditeľkou Piaristického gymnázia sv. J. Kalazanského – PhDr. Ivetou Zverkovou.

Ste novou riaditeľkou Piaristického gymnázia, cítite už zmenu, napriek takému krátkemu času, ktorý máte za sebou?
Najväčšia zmena je v tom, že cítim väčšiu zodpovednosť. Lebo riaditeľ je tým, ktorý je za školu zodpovedný, ale opieram sa pri tom o mojich vynikajúcich kolegov, ktorých tu mám, ktorí chcú pre školu pracovať a milujú deti.


Na čom chcete stavať a čo naopak by ste chceli zmeniť ?
Stále premýšľam nad touto otázkou, nikdy však nie je dobré všetko naraz meniť, a ani sa to nedá. Aj moji predchodcovia sa snažili budovať túto školu na dobrých základoch, rekonštruovala sa budova, ktorá po 300 rokoch svojej existencie potrebovala a stále ešte potrebuje veľa. Nadviazali sme na tradíciu, ktorá je veľmi dlhá a pripisujeme jej veľký význam. Mottom našej školy je ZBOŽNOSŤ A VEDA ,a to nás výrazne líši od ostatných škôl. Keď boli založené v 18. storočí piaristické gymnáziá na Slovensku, z 11 existujúcich bolo 10 piaristických. Išlo vtedy o prvé bezplatné školy na svete. Napr. piaristi v Nitre namiesto školy, kde sa vyučovalo len čítanie a spievanie, založili gymnázium , v ktorom sa vyučovali predmety, dnešným jazykom povedané, humanitného ale aj prírodovedného charakteru. Na piaristických gymnáziách sa hrávalo divadlo, komponovala sa hudba..


V čom ste teda iní, ako sa v súčasnosti odlišuje vaša škola od ostatných?
Dnes je najväčší problém v tom, že mnohí rodičia nemajú na svoje deti dostatok času, ale nie je to správne. Veď čo máme vzácnejšie ako vlastné deti? NIČ! Deti sú všetko pre svojich rodičov! Aké deti vychováme, taká bude naša budúcnosť. Preto sa naša škola sústreďuje aj na to, aby mnoho žiakov síce šikovných a talentovaných, ale citovo neukotvených, nachádzalo skutočný zmysel svojho života. V mnohých rodinách je zložitá situácia, preto učitelia aj vychovávatelia našej školy dbajú aj o túto oblasť, ktorá sa často zanedbáva. Nie je to jednoduché pre takéto deti. V dnešnom svete sa stále tlačí na dokonalosť, výkon, imidž a mladí ľudia si často nedokážu vybrať, čo má byť v živote na prvom mieste, čo je skutočnou hodnotou, na čo sa majú orientovať.
Čo je to však dokonalosť?! Dokonalý je len BOH!
Preto je ťažké pre mladú generáciu sa s týmto všetkým vyrovnať. Z toho dôvodu sa naša škola snaží podporovať deti vo svojich talentoch. Aby skúsili prijatie, záujem, priestor pre ich záujmy, aby sa nerobili rozdiely medzi deťmi podľa sociálneho statusu. Chceme každému dieťaťu ukázať, že je jedinečné a že je milované Bohom, a cez neho aj ľuďmi, také aké je.
Tradícia v našej škole je veľmi dôležitá, ale na prvom mieste sú vzťahy. Tak ako pozorujú deti správanie a vzťahy rodičov, tak je to aj v škole. Deti u nás musia cítiť, že sú tu v bezpečí a zároveň dbáme, aby vzťahy boli čo najlepšie. Taktiež vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi sú veľmi dôležité, učíme ich ku vzájomnej úcte, čo je v dnešnej dobe nesmierne ťažké!
Pre našu školu je typické, že ponúkame viac ako 20 záujmových krúžkov každý školský rok, čo tiež svedčí o obetavosti učiteľov a práci s talentami. Napr. každý rok náš školský časopis získava ocenenia na súťaži Štúrovo pero.


Ako sa prejavuje náboženská rovina na vašej škole?
Súvisí to s tradíciou školy, ale aj so spoločenskou situáciou. Kedysi do piaristických škôl mohli chodiť aj deti, ktoré neboli katolíckeho vierovyznania. Aj v Nitre, na tomto gymnáziu študovali deti napr. aj zo židovskej komunity, ktorá osídľovala značnú časť Pároviec, chodili sem aj evanjelici, ale aj deti bez vierovyznania. Pán Ježiš totiž nerozdeľuje ľudí, sme všetci rovnakí, s rovnakými právami. V súčasnosti sme tiež nadviazali na túto tradíciu. Deti musia však rešpektovať katolícku výchovu, ktorú je tu cítiť. Náš štatút podpisujú aj rodičia pri nástupe detí do školy. Prakticky to vyzerá tak, že pred vyučovaním a po vyučovaní sa modlíme krátku modlitbu, a duchovná podpora spočíva aj v tom, že počas prvej vyučovacej hodiny býva adorácia s ustavičnou modlitbou, taktiež žiaci môžu pristúpiť k sviatosti zmierenia , nakoľko majú túto možnosť počas vyčlenených hodín v kaplnke. Môžu si dohodnúť rozhovor s pátrami piaristami o svojich starostiach alebo radostiach. Samozrejmosťou sú sväté omše v kaplnke, ktoré sú pravidelné.
Naším poslaním je vytvárať ochranný pilier popri rodine, pretože odraz výchovy detí potom následne vidieť v celej spoločnosti.


Odkiaľ pochádzate, čo ste študovali, aké máte rodinné zázemie pri vašej náročnej práci?
Pochádzam z Nitry, študovala som aj na tomto, vtedy ešte štátnom gymnáziu, ktoré tu pôvodne sídlilo, a potom som tam aj chvíľu učila. Od roku 1992 som odišla s niekoľkými kolegami na konkurz a prešla som do Piaristického gymnázia, ktoré tu obnovilo svoje historické tradície. Po materskej dovolenke, teda od roku 1995 tu učím nepretržite.
Odbor slovenský jazyk, literatúra a história som študovala v Bratislave na Filozofickej fakulte UK. Oba predmety sú pre mňa zároveň aj koníčkom, stále mám niečo rozčítané a beriem to ako prirodzenú vec. Mám dve deti, rodinu, ktorá ma veľmi podporuje, čo je veľmi dôležité. Vo voľnom čase rada sa venujem turistike a cestovaniu, ideálny je relax v prírode niekde na Slovensku, resp. „ Tatry a more“. Ale niekedy stačí aj chvíľka ticha a človek nadobudne pocit pokoja.


Cítite rozdiel medzi študentom minulých čias a tým súčasným študentom?

Nemyslím si, že študenti sú horší. Mladá generácia žije len v iných podmienkach, ako sme žili my. Myslím si, že mladá generácia, teda deti sú obetavé, vnímavé, obohacujú nás. Niekedy aj napriek tomu, čo mnohokrát prežívajú v rodine. Sú to naozaj zázraky, aké dokážu byť šikovné. Dieťa je veľký dar a tak to treba vnímať! Samozrejme sú tu veľké rozdiely , ktoré vnímame, niektoré deti žijú viac vo virtuálnom svete ako v tom skutočnom, menej sa hýbu, je tu viac nástrah. Skúsme byť objektívni, nám sa ľahšie odoláva, keď sme nevyrastali s počítačovými technológiami. Je na nás dospelých ponúknuť deťom iné hodnotné alternatívy a viesť ich tak, aby dokázali objavovať krásu reálneho života.


Pamätáte si na niečo veselé zo študentského života?
Určite áno. Škola je aj veľmi veselá a na študentov sa v srdci nedokážem hnevať. Pamätám sa na veselé príhody z 1. apríla, keď prišli žiaci na sánkach alebo boli oblečení ako mladoženáči s pierkami na saku. To je len študentská recesia, ktorá školu robí ľudskou . Práve so študentmi zažívame veľa veselého, preto nemáme šancu duševne zostarnúť.

 

ďakujem za rozhovor

 

Daniela Hrnčárová