Na slovíčko...rozhovor so staronovým rektorom SPU Nitra, Dr.h.c. prof. Ing. Petrom Bielikom, PhD.

dátum: 21.04.19-18:02

Prečítajte si rozhovor s rektorom SPU Petrom Bielikom.

Odkiaľ pochádzate?
Pochádzam z Nitry. Študoval som na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej (VŠP) a po ukončení štúdia v roku 1977 som tak, ako to doba vyžadovala, bol na povinnej vojenskej službe. Po návrate som sa prihlásil na doktorantúru v oblasti dispečerského riadenia. Po úspešnom ukončení som nastúpil ako asistent do vyučovacieho procesu na VŠP.
Mali ste od detských čias ambíciu byť učiteľom alebo to priniesol život?
Vždy som sa však snažil vidieť veci racionálne. Už počas strednej školy som hľadel na problémy a javy cez ekonomiku a všetko som chcel riešiť ekonomicky. Nikdy som si však nemyslel, že budem pôsobiť v tejto oblasti ako pedagóg. Počas doktorandského štúdia som začal pôsobiť v oblasti riadenia, účtovníckych počtov, k tomu viedla aj moja dizertačná práca. Samozrejme, odvtedy sa doba posunula. V súčasnosti sa zaoberám oblasťou biznis –ekonomika, ktorú vyučujem v angličtine.
Ako postupovalo Vaše pôsobenie na vysokej škole?
Na katedre som pôsobil ako asistent, tajomník, neskôr vedúci katedry. Prešiel som tvorbou vzdelávacieho obsahu, rozvrhu, manažovaním katedry. Postupom času som sa stal garantom učebných predmetov na FEM. Od roku 2003 do roku 2010 som bol dekanom Fakulty ekonomiky a manažmentu a v roku 2010 som bol zvolený do funkcii rektora SPU.
Ako vnímate školstvo teraz a v minulosti. V čom sa podľa vás situácia zlepšila a v čom naopak nie?
Túto budovu, ktorá sa rodila a stavala, som vnímal od mala, keď sme ako malí chlapci pozorovali spoza rieky, čo tu vyrastá. Na mnohých stretávkach s prvými absolventmi spomíname, aké ťažké boli začiatky. História datuje už tento rok 62 rokov od počiatku školy a máme viac ako 67-tisíc absolventov. Zo začiatku to nebolo jednoduché, lebo sme začali vypĺňať vzdelávaciu dieru, ktorá bola v tejto oblasti. Museli sa rýchle pripraviť prvých poľnohospodárskych odborníkov do praxe. Preto sme spočiatku realizovali aj kratšie formy štúdia, ako je terajšie 5- ročné. Myslím si, že úroveň študentov, ktorí prichádzali v minulosti z gymnázií a stredných odborných škôl, bola oveľa vyššia.
V čom sú podľa vás študenti iní?
Určite dnešným študentom chýba väčšia spolupatričnosť, ktorá v našich študentských časoch bola nesmierna. Všetci sme boli súdržní. Teraz je situácia diametrálne odlišná. Študenti dnes musia zápasiť o vlastné miesto. Individualizmus je v súčasnosti dominantný. Dnes sa bežne stane, že na skúške sa nepoznajú študenti z jedného krúžku. Určite to súvisí aj s tým, že kedysi sa študenti sa zúčastňovali na viacerých podujatiach, napr. brigádach, vodáckych kurzoch, lyžiarskych kurzoch a pod., kde sa navzájom aj neformálne spoznávali. Študenti bývali na internátoch ako vo svojich prechodných domovoch a organizovali svoj študentský život. V súčasnosti vnímajú svoje internáty len ako miesto, kde môžu prenocovať a bežia preč. To predtým nebolo.
Pociťujete rozdiel vo vnímaní pozície učiteľa aj na univerzite?
Určite nie. I keď samozrejme cítiť, že aj úcta je odlišná. Napríklad už len pri obyčajnom pozdrave, keď sa prejdeme po chodbe. Podobne cítiť rozdiel v tom, ako chodia študenti na skúšku. V minulosti sa nemohlo stať, že prišiel študent neupravený alebo nevhodne oblečený, čo sa dnes, žiaľ, bežne stáva.
Nebojíte sa, že „ďalším rektorovaním“ stratíte kontakt so študentmi?
Nebojím, som naďalej garantom predmetu, je to línia od bakalárskeho až po doktorandské štúdium. Vediem diplomové práce a vždy sa snažím aj pár študentov vyskúšať. Navzájom to zvládame a som v kontakte s realitou.

 

Daniela Hrnčárová