Slovinská republika

dátum pridania: 10.07.09-14:07

Ideálna destinácia pre tých, ktorí obdivujú krásy národných parkov alebo sa túlajú po starobylých hradoch.

Odporúčame Vám si tieto praktické informácie vytlačiť a zobrať so sebou na cestu.

Hlavné mesto: Ľubľana
Rozloha: 202730 km2
Počet obyvateľov: 2000000
Úradný jazyk: slovinčina
Mena: EURO

Zaujímavé miesta:

Triglavský národný park

ALPY-Väčšia časť Julských Álp sa nachádza v Triglavskom národnom parku. Na jeho okraji leží svetoznámy Bled. S mnohými možnosťami rekreácie, s kongresovou sálou, kasínom a golfovým ihriskom je skutočným turistickým rajom. Bohinj je východiskovým bodom mnohých turistických trás, Bohinjské jazero a Bohinjska Bistrica sú rajom pre milovníkov vodných aktivít. V blízkom okolí sú lyžiarske strediská, trasy pre bežkárov a možnosti pre aktívnych horských cyklistov, športových horolezcov a nadšencov paraglajdingu. Kranjska Gora je v lete príťažlivá mnohými možnosťami športového vyžitia v prírode a v zimnom období poskytuje vynikajúce terény na rozličné druhy lyžovania. V neďalekej Planici si každý rok zmerajú sily najlepší skokani na lyžiach. Mestečká v doline smaragdovej rieky Soča, Bovec, Kobarid a Tolmin, lákajú nielen svojím pokojom ale aj adrenalínovými športmi.

ZELENÝ JADRAN -Slovinské pobrežie má 46,6 kilometra. Mestá Piran, Izola a Koper, ktoré ležia pozdĺž pobrežia, lákajú svojou stredovekou podobou. O Kopri sa hovorí, že jeho historické centrum je jedným z najmalebnejších v severnej časti Istrijského polostrova. Izola je prímorským mestečkom s bohatou rybárskou tradíciou. Turistický ruch sa skoncentroval na južnom okraji mesta, v Simonovom zálive, kde sa nachádza kúpalisko, hotely a reštaurácie. Piran, staré prístavné mesto, je vyhlásené za kultúrno-historickú pamiatku. Jeho úzke ulice a typické, k sebe sa túliace domy, ktoré sa od pobrežia ako schodisko dvíhajú k vrcholu, dodávajú okoliu charakteristický stredomorský ráz. Najdlhšou turistickou tradíciou sa môže pochváliť Portorož, turistické mesto s pohodlnými hotelmi, modernými bazénmi, pestrou ponukou reštaurácií a podujatí.

Skocjanská jaskyňa

TAJOMNÝ KRAS -Za to, že má kras dve podoby – jednu nad zemským povrchom a tú druhú pod ním, môžu vápenec a voda. Na povrchu vytvárajú krasové rokliny, otvory, pramene, prepadliská, priehlbiny a roviny (Planinskú, Cerkniškú). Pod povrchom sa rozprestierajú početné rokliny a krasové jaskyne – hovorí sa, že slovinský Kras je kúskom najkrajšieho podzemného sveta na našej planéte. V Slovinsku je niekoľko tisíc krasových jaskýň a roklín, turisticky prístupných a otvorených je 20 pokladníc vápencových majstrovských diel, ktoré vytvárajú ponorné krasové rieky. Najčastejšie navštevovanými sú Postojnská jaskyňa, Škocjanská jaskyňa, ktoré sú od roku 1986 zapísané do zoznamu UNESCO, Pivka a Čierna jaskyňa, Križna jaskyňa a jaskyňa Vilenica. Zo slovinského Krasu pochádzajú aj ušľachtilé lipicánske kone. Lipica, v ktorej už viac ako štyri storočia pôsobí Žrebčín, je považovaná za kolísku týchto koní. Inak je to dnes turisticko-rekreačné stredisko s jazdeckou školou, ktorá je známa ako medzinárodné dejisko tradičných športových jazdeckých podujatí.

RUŠNÁ ĽUBĽANA -Ľubľanu s jej 276.000 obyvateľmi nazývajú aj mestom s ľudským rozmerom. Hoci patrí medzi stredne veľké európske mestá, zachováva si prívetivú povahu menšieho mesta, pričom má všetko, čo majú veľké hlavné mestá. Oddávna sa v nej stretávali kultúry východu a západu, preto sa tu staré harmonicky prepletá s novým. Je to mesto kultúry s početnými divadlami, múzeami a galériami. Môže sa dokonca pochváliť jednou z najstarších filharmónií na svete. Je to mesto koncertov a rozličných podujatí, vedecké a univerzitné stredisko a miesto mnohých obchodných stretnutí. Je to tiež mesto, v ktorom v letných mesiacoch mnohé kaviarne a reštaurácie rozšíria svoje priestory pod voľné nebo, na nábrežia rieky Lljubljanice a námestia starého mesta. Vďaka svojej geografickej polohe je hlavné mesto tiež výborným východiskovým bodom pre objavovanie výnimočne pestrých tvárí a krás Slovinska.

Kranjska hora

USMIATE POHORJE -Na ihličnatým lesom porastenom Pohorí, ktoré má rozlohu približne 1000 štvorcových kilometrov, vyrástli v niektorých oblastiach lyžiarske strediská (Areh, Rogla, Kope), v iných častiach zasa majú v ponuke turistické horské chodníky určené pre turistov, cyklistov a milovníkov jazdy na koňoch. Pohorje navštevujú aj milovníci paraglajdingu, lietania na rogale a balónoch a taktiež všetci milovníci objavovania pralesa a nedotknutých vôd.
Maribor má o niečo menej ako 115.000 obyvateľov a je druhým najvýznamnejším centrom v Slovinsku. Pýši sa najstarším viničom na svete, ktorý už dobré štyri storočia rastie v centre mesta pri rieke Dráve.

Pri rieke sa nachádza aj malebný a rušný Lent, známy svojím medzinárodným Festivalom Lent. Rozsiahle vinohrady, ktoré sa od okraja mesta rozprestierajú po mariborských pohoriach, sú prepletené viac ako 50 kilometrami vinohradníckych chodníkov, na ktorých je množstvo domácich vinárničiek a turistických vidieckych usadlostí. Maribor sa so svojimi kapacitami pre kongresovú činnosť v hoteli Habakuk stáva aj čoraz významnejším kongresovým centrom Slovinska.

Podnebie: Podnebie je na pobreží stredozemné, v Alpách a Karavankách je alpská klíma a v severovýchodnej časti krajiny je panónska klíma. V dôsledku týchto prechodov sa odporúča oblečenie primerané ročnému obdobiu. Priemerné júlové teploty sú viac ako 20°C, priemerné januárové teploty -2°C, avšak v lete môže byť pri mori veľmi teplo a v zime v horách dosť chladno.

História: Koncom 6. storočia Slovania začínajú osídľovať údolie rieky Sávy a Mury. V 7. storočí kmene západných Slovanov vytvárajú útvar spolu so slovanským vojvodstvom Karantánskym s centrom v súčasných rakúskych Korutanoch. 745 - Slovania sú pokrstení a pozvoľna strácajú svoju nezávislosť. 869 - 874 Knieža Kocel zakladá nezávislý štát Slovincov v Dolnej Panónii. 14. - 16. storočie Habsburgská monarchia ovláda všetky územia Slovincov. 1551 Protestantský kazateľ Primož Trubar vydáva Katekizem, prvú knihu napísanú slovinsky. 1584 Jurij Dalmatin prekladá Bibliu do slovinčiny. 1693 V Ľubľane je založená Academia Operosorum labacensium. V októbri 1918 je vyhlásená nezávislosť Slovinska na území bývalej rakúskej monarchie. Kráľ Alexander uskutočnil v roku 1929 štátny prevrat, rozpustil parlament a nastolil osobnú diktatúru. Názov štátu sa mení na Kráľovstvo Juhoslávie. 1941 - 6. 4. ráno začína bez vypovedania vojny náletom na Belehrad a niektoré ďalšie mesta nemecký útok na Juhosláviu. Boj za oslobodenie trvá na území Kkorutan a Štýrska až do 15. mája. 29. 11. 1945 parlament ruší monarchiu a vyhlasuje Federálnu a ľudovú republiku. Dôsledne kopírujú sovietsky model a súkromný sektor sa dostáva pod kontrolu štátu. Až na výnimky (predovšetkým Kosovo) je mnoho rokov medzi národnosťami pokoj. V roku 1948 prebiehajú v Juhoslávii čistky nespoľahlivých kádrov. Sú zriadené koncentračné tábory pre politických väzňov (Goli Otok). 1961 je založené "Hnutie nezúčastnených", politické zoskupenie štátov stojacich mimo ústredné politické bloky. 1963 je prijatá nová ústava, ktorá mení názov štátu na Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávie (SFRJ). 4. mája 1980 umiera v ľubľanskej nemocnici Josip Broz Tito. 20. januára 1990 Slovinská delegácia sa naposledy zúčastňuje zjazdu Zväzu komunistov Juhoslávie a 23. decembra 1990 sa v referende 88 % hlasmi Slovinci rozhodli pre nezávislosť svojej krajiny. 25. júna 1991 je oficiálne vyhlásená nezávislosť Slovinska. 15. januára 1992 Európska únia oficiálne uznáva Slovinsko. 22. mája 1992 sa Slovinsko stáva radovým členom OSN. Od jesene 2003 majú Slovinci po dlhých rokoch nového prezidenta. Stal sa ním vtedajší premiér Janez Drnovšek.

Štátne sviatky:
1. a 2. január Nový rok
8. február Prešernov deň, sviatok slovinskej kultúry
Veľká noc
Veľkonočný pondelok
27. apríl Deň odporu proti okupantom
1. a 2. máj Sviatok práce
25. jún Deň štátnosti
15. august Nanebovzatie Panny Márie
31. október Deň reformácie
1. november Sviatok všetkých svätých
25. december Vianoce
26. december Deň samostatnosti

Praktické informácie:
Obchody sú otvorené bez poludňajšej prestávky. Počas týždňa spravidla od 8. do 19. hodiny, v sobotu od 8. do 13. hodiny (niektoré aj do 21. hodiny ), vybrané obchody sú otvorené aj v nedeľu a cez sviatky. Platiť možno v eurách, vo väčšine obchodov možno použiť aj platobné karty American Express, Diners, Mastercard-Eurocard, Visa.
Pošty sú v pracovných dňoch otvorené od 8. do 18. hodiny, v sobotu od 8. do 12. hodiny. Vo väčších mestách je hlavná pošta otvorená aj večer a v sobotu popoludní. Pre použitie telefónnych búdok a automatov je potrebné zakúpiť si telefónne karty, a to na poštách alebo v novinových stánkoch.

Dôležité telefónne čísla:
Hasiči, záchranná služba 112
Odťahová služba 041 621 657, 050 621 657
Polícia 113
Opravy áut (AMZS - Avto Moto Zveza Slovenije) 1987

Jedlá a nápoje:

Z troch veľkých kultúr – panónskej, alpskej a stredozemskej – pochádzajú aj jedlá slovinskej kuchyne. Najstaršou zložkou slovinských jedál sú múčne jedlá a rozličné kaše. Známe sú rôzne chleby na sviatočné príležitosti, ktoré sa ešte aj dnes pečú vo forme pleteniek alebo venčekov, a štruklje, ktoré sa pripravujú na 70 rozličných spôsobov so sladkou, mäsovou alebo zeleninovou plnkou, a samozrejme žgance.

Skutočnou slovinskou špecialitou sú aj záviny (potice), ktoré sa na sviatočné príležitosti pripravujú s rozličnými plnkami.

Krajina je taktiež známa vinohradníctvom. Slovinsko je rozdelené na tri vinohradnícke regióny: prímorský, posávsky a podrávsky a 14 vinohradníckych oblastí s charakteristickými vlastnosťami. Prímorský región je známy typickými červenými a plnými bielymi vínami, z posávskeho regiónu pochádza slovinská osobitosť - víno cviček, podrávsky región je domovom rýnskeho rizlingu, sauvignonu, rulandského vína i vynikajúcich tramínov či perlivých vín.

Zdravie: Slovinsko je vo všeobecnosti považované za bezpečnú krajinu. Odporúča sa však, predovšetkým v prímorí, zvýšená opatrnosť pokiaľ ide o osobné doklady a peniaze. V celej krajine je voda pitná. V Slovinsku je v každom väčšom meste zdravotné stredisko, ktoré je v pracovných dňoch otvorené od 7. do 19. hodiny.
 

Adresa slovenského veľvyslanectva:
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ľubľane - Slovinsko
Tivolská cesta 4,
P. P. 395
1000, Ljubliana
Slovinsko
Telefón: 00386/1/425 5425
Telefón: 00386/1/421 0524

Automobilová doprava:
Do krajiny sa dostanete cez niektorý z hraničných priechodov na hraniciach s Talianskom, Rakúskom, Maďarskom alebo Chorvátskom, prípadne si môžete auto požičať v niektorej z požičovní. Cesty a označenia ciest sú dobré, pri cestách sú odpočívadlá, reštaurácie a motely.

Maximálna povolená rýchlosť: 60 km/h v obci, 90 km/h mimo obec, 100 km/h na rýchlostných cestách a 130 km/h na diaľnici
Povolená hladina alkoholu: 0,5 promile
Pokuty: za prekročenie rýchlosti o 20km/h od 130 €, prejdenie na červenú od 250 €, jazdu pod vplyvom alkoholu od 125 €
Diaľničná známka: najlacnejšia je polročná za 35 €
Priemerná cena PHM: 1,081 € za liter 95, 1,014 € za liter nafty
- povinné celoročné svietenie, pri viditeľnosti pod 50 metrov sú povinné aj hmlovky
- ak vodič zaplatí pokutu na mieste alebo do 8 dní, zníži sa na polovicu, ak zahraničný turista odmietne pokutu zaplatiť, policajti mu môžu zabaviť pas alebo iný doklad

Čerpacie stanice pri rýchlostných cestných komunikáciách a diaľniciach sú otvorené nonstop. Na všetkých čerpacích staniciach možno kúpiť bezolovnatý benzín.
Vodiči skupiny A a B môžu mať počas jazdy menej ako 0,5 promile alkoholu v krvi.
Slovinský motoristický zväz zabezpečuje 24-hodinovú pomoc. V 17 väčších mestách sú technické strediská. Vodiči, ktorí sa ocitnú v ťažkostiach, môžu zatelefonovať na telefónne číslo 1987. Na diaľniciach sú telefónny k dispozícií každé dva kilometre.

Ceny:
Milo vás prekvapia obchodné ceny vína. Ostatné ceny sa pohybujú ako u nás.

Media galéria

Foto