Rumunsko - Dovolenky - Leto | moja Nitra
 
 

Rumunsko

dátum pridania: 22.07.09-12:22

je novoobjavenou turistickou destináciou - je krajinou krásnej prírody, starej a bohatej histórie a kultúry.

Hlavné mesto: Bukurešť
Rozloha: 237500 km2
Počet obyvateľov: 22360000
Úradný jazyk: rumunčina
Mena: nové leu (ROL)
Časové pásmo: +1 hod. v dobe letného času
+2 hod. v dobe zimného času

Zaujímavé miesta: Rumunsko je krajinou krásnej prírody i starej a bohatej histórie a kultúry. Vďaka tomu ponúka bohatú škálu miest pre výlety, drobné prechádzky i dlhú horskú turistiku. V tunajších horách sa nachádza množstvo miest odrážajúcich národnú architektúru, zvyky a folklór. Tie sú reprezentované predovšetkým dobovými drevenicami, kostolíkmi a poľnohospodárskymi budovami ako je tomu v miestach Maramureš či Banát. Obe horské kopcovité oblasti sú preslávené folklórom, ktorý je v Banáte ozvláštnený o enklávy v podobe českých dedín.
Milovníkom prírody možno ďalej doporučiť návštevu časti Západných Karpát – Apuseni. Tunajší najvyšší vrchol Bihor (1849 m n.m.) je obklopený krásnou krasovou prírodou. Medzi ďalšie návštevyhodné miesta patria Národný park Retezat, ktorého hlavnou pýchou sú jazierka s bohatým výskytom rôznych druhov rýb a vodnej flóry.

Národný park Retezat


Rumunsko je taktiež zemou mnohých sakrálnych stavieb a kostolíkov rôzneho charakteru, rovnako ako hradov a zámkov. Medzi najkrajšie cirkevné stavby patria kláštory v Bukovine, rovnako ako kláštor v meste Cozia a kláštor Negru Voda alebo tzv. „Sixtinská kaplnka Východu“ – kláštor vo Voronete. Z hradov a zámkov vyniká najnavštevovanejšia pamiatka krajiny – hrad Bran, ktorý je spojený s fenoménom grófa Drakuly. Kroky turistov by ale mali smerovať taktiež ku kráľovskému zámku Peles.

kláštor v Bukovine


Doslova svetovou raritou je veselý cintorín v meste Sapinta, ktorého hroby sú farebné a pokreslené veselými motívmi. Cintorín je jednou z pamiatok zapísaných na Zozname UNESCO.

veselý cintorín v Sapinte

Popis krajiny: Rumunsko leží juhovýchodnej Európe na Balkánskom poloostrove. Je to prímorský štát, ktorý na východe obmýva Čierne more. Susedí s Ukrajinou, Moldavskom, Maďarskom, Srbskom a Bulharskom.
Povrch Rumunska je dosť hornatý. Na severnej, strednej a západnej časti krajiny sa nachádza dosť pohorí. Pod karpatským oblúkom hôr, ležiacich v centrálnej časti krajiny, se rozprestiera široká nížina, ktorá sa tiahne cez hlavné mesto Bukurešť až k pobrežiu a vypĺňa aj južnú časť Rumunska. Povrch krajiny je z veľkej časti zaplnený lesmi, prímorksé letoviská však ponúkajú aj piesočnaté pláže.
Rumunsko už dnes nie je zaostalou a pre turistov nebezpečnou krajinou, ktorá sa v minulosti využívala najmä ako tranzit na ceste do Bulharska či Grécka. Draculova vlasť je momentálne "in" najmä v južnej Európe. Možno tu stretnúť húfy talianskych aj francúzskych turistov, pre ktorých je Rumunsko nostalgickou spomienkou na krásnu divokú prírodu a zachované ľudové tradície.


História:
Prvé správy o etnickom osídlení dnešného Rumunska sú známe už v 2. tisícročí pred n. l., kedy bolo územie osídlené Dákmi. Ich kultúra bola pod vplyvom Grékov, ktorí tu v 7. – 6. storočí pred n. l. založili osady pri Čiernom mori. Týmito osadami boli Histria, Tomis a Callatis. Obdobie Dákov potom končí na začiatku 2. storočia, kedy bola oblasť podmanená Rimanmi pod vedením cisára Trajana a stala sa súčasťou Rímskej ríše.
Na prelome 9. – 10. storočia tu vznikajú prvé feudálne štátne útvary, ktoré sa vo svojej podstate zachovali po celé nasledujúce storočia. Sú nimi tri historické krajiny – Valašsko na juhu, Moldavsko na východe a Sedmohradsko na severozápade. Práve to bolo dlhé storočia pod maďarskou nadvládou s početnými nemeckými vplyvmi. Vďaka bohatému etnickému potenciálu, stretu kultúr a cestám bolo Sedmohradsko hlavným centrom rozvoja a remesiel.
Valašsko sa naopak vyznačuje hlavne ofenzívnou politikou voči Otomanom, Moldavsko potom voči Turkom. V roku 1859 dochádza k spojeniu dvoch ohrozovaných častí – Moldavska a Valašska, v jeden celok nazývaný Rumunsko. Rumunské kniežatstvo bolo vyhlásené v roku 1877. Knieža Karol, prvé knieža v histórii krajiny, bol neskôr korunovaný kráľom a z Rumunska sa stáva kráľovstvo.
Po 1. svetovej vojne, kedy Rumunsko bojovalo po boku víťazných štátov Dohody, sa k Rumunsku pripája Sedmohradsko a Bukovina, ktoré sa osamostatnili od rozpadnutého Rakúsko-Uhorska.
V 2. svetovej vojne sa Rumunsko naopak stavalo na stranu Nemecka a fašistických štátov. V roku 1944, kedy tu vypuká protifašistické povstanie vedené komunistami, je však krajina oslobodená sovietskou armádou. Rumunsko sa dostáva pod sovietsku sféru vplyvu, je zrušená monarchia a vyhlásená republika na čele s diktátorom Ceauceskom. V roku 1989 tu rovnako ako v iných krajinách strednej a východnej Európy dochádza k pádu komunizmu, poprave Ceauceska a nastoleniu domokracie.

Podnebie: Letné teploty sú ovplyvňované morským prúdom na pobreží a bývajú veľmi vysoké vo vnútrozemí. Najstudenšie zimy vládnu v Karpatských horách, kde sa udržiava sneh od decembra až do neskorého apríla. Na pobreží Rumunska sú zimy miernejšie.


Štátne sviatky:
1.-2.1. - Nový Rok
6.1. - Traja králi
Veľká noc
1.5. - Sviatok práce
1.12. - Národný deň
25.-26.12. - Vianoce

Školské prázdniny:
31.1.-8.2. zimné
Veľká noc
13.6. - 13.9. letné
27.10.-2.11. jesenné
23.12. - 7.1. Vianoce

Praktické informácie: Platný cestovný pas, ktorého platnosť musí najmenej o 6 mesiacov prekračovať dátum plánovaného konca pobytu v Rumunsku. Vzhľadom k tomu, že Rumunsko umožňuje vstup na svoje územie aj na základe predloženia občianskeho preukazu občana SR, dá sa ako cestovný doklad k cestovaniu do Rumunska fakticky použiť i občiansky preukaz SR.
Možnosti platby kartou alebo cestovnými šekmi sú rozšírené iba v lepších hoteloch a reštauráciach. Používa sa cash. Možnosť vybratia hotovosti na platobnú kartu /aj Visa electron/ je dosť dobrá. Bankomaty sa nachádzajú aj v menších mestách. Sieť zmenární je taktiež široká.
Okrem cestovného dokladu by mali mať občania SR pri vstupe do Rumunska aj doklad o zdravotnom poistení na dobu pobytu a finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie pobytu v Rumunsku, ktoré je v prípade žiadosti orgánov cudzineckej polície na hraničných priechodoch, potrebné preukázať.
Občania členských štátov EÚ sa musia do 15-tich dňoch pobytu prihlásiť na cudzineckej polícii. Pokiaľ plánujú v Rumunsku zostať viac ako 3 mesiace, je nutné pobyt nahlásiť miestnym orgánom.
Buďte pozorní predovšetkým na vreckových zlodejov, pouličných žobrákov, ale taktiež na falošných policajtov i celé policajné hliadky. Neodporúčame meniť peniaze mimo oficiálnych zariadení a bánk a nosiť so sebou väčšiu hotovosť. Mimo miest treba počítať s prítomnosťou voľne sa pohybujúcich zvierat, psov, stád oviec a hovädzieho dobytka.

Upozorňujeme aj na pomerne častý jav – na voľne sa pohybujúcich psov bez majiteľa v meste i mimo mesta. Väčšinou nie sú agresívni, ale odporúčame zachovávať opatrnosť. Ročne je v Rumunsku zaznamenaných niekoľko sto prípadov uhryznutia psom. Bezpečnostné podmienky sú štandardné. Žiadne miesta v krajine nie sú označené ako nebezpečné, kriminalita neprevyšuje priemer iných európskych krajín.

Dôležité telefónne čísla:
Jednotná núdzová linka v Bukurešti 112
Záchranná služba 961
Pohotovosť - Bukurešť 962 ( Spitalul de Urgenta, Calea Floreasca 8)
Požiarnici 981
Polícia 955
TAXI 9531, 9461
Informácie 931


Jedlá a nápoje: Rumunská kuchyňa je spojením gréckej, maďarskej, ruskej nemeckej a tureckej kuchyne.  Rumunská gastronómia je pestrá, pikantná a využívajúca veľa zeleniny. Najčastejším mäsom je bravčové, hovädzie, teľacie a kuracie mäso, ktoré sa často griluje. Domácka kuchyňa pozná veľa polievok, špecialitou je ciorba (čorba), polievka uvarená zo skvasených otrúb, údeniny, zemiakov a hovädziny či kuraciny. Ďalšou špecialitou je tachitura moldoveneasca (dusené mäso) alebo mititei (mäso zaliate ostrou korenenou omáčkou.) Medzi miestne špeciality oblasti Muntenie patrí vyprážaná alebo grilovaná makrela, ragú zo sušených sliviek alebo boršč. Oblasť Oltenia je známa korenistými jedlami,Transylvánia je povestná svojimi polievkami. Ďalšou špecialitou je kapusta a la Cluj (zmes kapusty nasekanej nadrobno s mletým mäsom podávaná s kyslou smotanou).

Na raňajky sa podáva ovocie a džemy. V reštauráciach sa menu podáva obvykle: predkrm (gustare - skladá sa z malých súst s rôznym obsahom vrátane kaviáru, plnených olív, udených kúskov rýb a rôznych druhov syrov), predkrm (plnené vajce, rajčiny, zeleninové šaláty s majonézou, husacia  pečienka, nakladané uhorky), polievka s chlebom (buď kyslé polievky - čorby alebo vychladené polievky. Čorby sa pripravujú z rýb, mäsa a zeleniny), hlavný chod (ryby, hoväzdie, bravčové mäso s prílohou) a sladký koláč. Špecialitou rumunskej kuchyne je nakladaná zelenina.

Národným nápojom je tzuica (slivovica). Najsilnejšia je tzuica de Bihor, známá aj ako palinca. Rumunské vína (najmä pinot noir, cabernet sauvignon, rizling, pinot gris a chardonnay) získali na medzinárodných trhoch veľa ocenení. Víno sa veľmi často podáva so sódou. Zaujímavým nápojom je bragă, nápoj je zo skvasenej kukurice a podáva sa chladený. V horúci letný deň je preto veľmi osviežujúci. Mazgram je ľadový nápoj vo vysokom pohári, tvorený silnou čiernou kávou a práškovým cukrom.

Zdravie: Žiadne očkovania nie sú povinné. Úroveň zdravotnej starostlivosti: je v porovnaní so SR kvalitatívne nižšia s výnimkou súkromných kliník a ordinácií, ktoré sú porovnateľné s klinikami v SR. Pre občana SR je nevyhnutné uzavrieť pri cestách a pobytoch v Rumunsku zdravotné poistenie, keďže okrem poskytnutia nevyhnutnej prvej pomoci, si ošetrenie aj liečenie musí pacient - cudzinec hradiť sám.
Ceny operačných zákrokov a liečenia v Rumunsku sú aj pre cudzincov (pokiaľ nie sú poistení) veľmi vysoké. Tel. č. pohotovosti je 0722/60261. V prípade nutnosti sa odporúča obmedziť iba na nevyhnutné ošetrenie. Je taktiež vhodné vziať si na cestu základné zdravotné potreby. V Bukurešti je možné využiť služby dobre vybavených súkromných zdravotných kliník za úhradu.
American medical centre Medicover Medical Centre
ul. Dragoş Vodă č. 70
ul. Eugen Lovinescu č. 16
t.č.(004021)2102706, 2104923 2234931,
fax.č. 2227352

Adresa slovenského veľvyslanectva:
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rumunsku
Ambasada Republicii Slovace
Str. Otetari Nr. 1-3, Sector 2
70206 Bukurešť (Bucuresti)
Rumunsko (Romania)
tel: +4021 / 3006100
fax: +4021 / 3006101
e-mail: embassy@bukurest.mfa.sk
internet: www.bukurest.mfa.sk, www.bucharest.mfa.sk


Automobilová doprava: Cestná sieť je relatívne hustá, ale zle udržiavaná. Jazdite skutočne opatrne! Ako čoskoro zistíte, na ceste sa okrem starších i novších Dacii, vozov a chodcov často (ale v tú najmenej očakávanú chvíľu) objavujú aj kone, osly, kozy a kravy a to tak v stádach, ako aj jednotlivo.


Najlepšie cestné mapy kúpite na benzínových pumpách známych firiem (Shell, OMV etc.), ktoré začínajú zdobiť cesty v okolí väčších miest. Maximálna povolená rýchlosť: 50 km/h v obci, 90 km/h mimo obec a 120 km/h na diaľnici
Povolená hladina alkoholu: 0,0 promile
Pokuty: za prekročenie rýchlosti o 20 km/h od 70 €, prejdenie na červenú od 45 €, jazdu pod vplyvom alkoholu od 100 €
Diaľničná známka: spoplatnené sú všetky cesty, cena známky je podľa emisného limitu vozidla. Jednodenná 0,60 €, sedemdenná 1,80 €, mesačná 3,60 €
Priemerná cena PHM: 0,877 € za liter 95, 0,841 € za liter nafty
- na kruhových objazdoch platí prednosť sprava, pokiaľ nie je vyznačené inak
- pokiaľ sa dve autá stretnú v úzkej horskej ceste, prednosť má ten, kto ide hore
- vodiči by si mali dávať pozor na diaľnici A2 z Bukurešti k Čiernemu moru do Konstance. Na 200 km tam nie je k dispozícií jediná benzínová pumpa


Ceny: Približné ceny (uvádzané v USD), uvádzaná je spodná hranica, pri ubytovaní rozmedzie vidiek/mesto

Tovar/služba Cena v USD
STRAVA
1 kg chlieb 0,4
1 l mlieko (supermarket)0,5
1 kg jablká (supermarket)0,5
1 l víno (supermarket) 2
Jedlo fast-food (hot-dog, hamburger, etc...) 0,5
Obed v reštaurácií (cena od)2

Slovník:
Dobré ráno - bună dimineata
Dobrý deň - bună ziua
Dobrý večer - bună seara
Dobrú noc - noapte bună
Šťastnú cestu - drum bun
Dobrú chuť - poftă bună
Dovolíte - permiteţi
Prosím vás - vă rog
Ďakujem - mulţumesc
Dovidenia - la revedere
Ano - da
Nie - nu Pán - domn
Pani - doamna
Koľko je hodín? - Cât e ceasul?
Aké je počasie? - Cum e vremea?
Ako sa voláte? - Cum vă numiţi?

Čo robíte? - Ce mai faceţi?  
stanica - autogară
Cestovný lístok - bilet(ul)
Vlak - tren
Rýchlik - accelerat
Lietadlo - avion
Taxi - taxi
Kedy odchádza vlak? - Când pleacă tren?
Kedy príde vlak? - Când sosete tren?
 
 Koľko to stojí? - Cât costă?
Peniaze - bani
Chlieb - pâine
Mäso - carne
Víno - vin
Pivo - bere
Zemiaky - cartofi
Syr- brânză
Minerálka - apa minerală
Sušienky - biscuiţii
Noviny - ziar(ul)
Lieky - medicamente


Media galéria




 poslať článok mailom  vytlačiť článok