Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írskadátum pridania: 10.07.09-14:12 Moderná krajina ponúka atmosféru veľkomesta, pestrosť národov, kultúrne a gurmánske špeciality. Odporúčame Vám si tieto praktické informácie vytlačiť a zobrať so sebou na cestu.
Londýn
* Big Ben * Oxford - univerzitné mesto . Univerzita v Oxforde bola založená už v 12. storočí. * Cambridge - univerzitné mesto. Univerzita v Cambridge bola založená v r. 1209. Študovali tu napríklad Isaac Newton a Charles Darwin. * Národný park Lake District - známa jazerná oblasť * Gibraltár (síce neleží na Britských ostrovoch, ale patrí Veľkej Británii) - atraktívne miesto pre turistov leží na juhu Pyrenejského ostrova. Susedí so Španielskom. Je známe vysoko čnejúcou sa skalou nad pobrežím Stredozemného mora ako aj voľne žijúcimi opicami makakami, ktoré sa odvážia dobiedzať do ľudí. Popis krajiny: Britské ostrovy ležia severovýchodne od kontinentálnej Európy, ich najmenšia vzdialenosť od kontinentu je iba 34 km. Najväčší z nich sa nazýva Veľká Británia (Great Britain, je to najväčší európsky ostrov a ôsmy najväčší na svete), kde leží Anglicko, Wales a Škótsko, druhým najväčším ostrovom je Írsko. Väčšinu Írska tvorí samostatná Írska republika, iba šesť severných grófstiev nazývaných Severné Írsko je súčasťou Spojeného kráľovstva. História: O prvých obyvateľoch Britských ostrovov sa toho nevie veľa. Zachovalo sa po nich však viacero zaujímavých pamiatok, napríklad známy Stonehenge. Prví Kelti sem pravdepodobne dorazili okolo 8. storočia p.n.l., no už v 1. storočí p.n.l. ich invázie Rimanov a neskôr germánskych kmeňov zatlačili do oblastí dnešného Walesu, Škótska a Írska, kde sa ich kultúra značne zachovala až dodnes. Rimania na ostrovoch panovali takmer 400 rokov. Obohatili jazyk o viacero slov a miestnych názvov a cesty, ktoré kedysi postavili, sa používajú dodnes. V polovici 5. storočia sem vpadli tri germánske kmene – Anglovia, Sasi a Júti. Práve po Angloch, ktorí zabrali najväčšiu časť ostrova, vzniklo pomenovanie Anglicko. Od 8. storočia sa museli brániť nájazdom škandinávskych kmeňov Dánov a Vikingov, ktorým sa podarilo dobyť niektoré časti ostrova a usadiť sa tu. Počas vlády Anglo-Sasov bola krajina rozdelená na sedem kráľovstiev – Wessex, Sussex, Essex, Kent, Východná Anglia, Northumbria a Mercia. Kráľovstvá po prvýkrát zjednotil wessex-ský kráľ Ecgbert (829), ktorý sa považuje za prvého anglického kráľa. Významná bola vláda jeho vnuka Alfreda Veľkého, ktorý uzavrel so škandinávskymi kmeňmi významnú dohodu o rozdelení územia na saskú časť a dánsku časť. Na začiatku 11. storočia sa celé územie dostalo pod nadvládu dánskeho kráľa Canuta, jeho potomkovia však krajinu pohromade neudržali a v roku 1042 sa k moci opäť dostali saskí králi. Keď v roku 1066 zomrel vtedajší vládca Edward (the Confessor), napadol normandský vojvoda Viliam (tvrdiac, že mu Edward sľúbil trón) krajinu a v bitke pri Hastings porazil novovymenovaného kráľa Harolda. Od tohto momentu je známy ako Viliam Dobyvateľ (William the Conqueror). Normanďania na ostrovy doniesli francúzsky jazyk i feudalizmus a pôvodní obyvatelia sa podrobili normandskej šľachte. Dôležitým momentom bol rok 1512, kedy bola prijatá tzv. Magna Carta Libertatum, ktorá obmedzila absolútnu moc panovníka v prospech barónov, a často sa považuje za základný kameň demokratických práv. Z ďalších udalostí je potrebné spomenúť Storočnú vojnu s Francúzskom, kde bola Británia porazená, alebo Vojnu ruží, boj dynastií (Yorkovcov a Lancasterovcov) o anglickú korunu. Nástup Henricha VII. označuje začiatok nového historického obdobia, kedy došlo k obratu v dejinách krajiny. Zatiaľ čo v Stredoveku bola Británia malou bezvýznamnou krajinou, v 15. a 16. storočí sa z nej stala jedna z najväčších svetových mocností. Pomohli tomu zámorské objavy, rozvoj priemyslu a obchodu, nová sociálna trieda - buržoázia ako aj Reformácia, ktorá zbavila Anglicko brzdiaceho vplyvu katolíckej cirkvi. Pod Reformáciu sa podpísal Henrich VIII., ktorý sa odlúčil od rímskej katolíckej cirkvi, pretože mu Pápež nepovolil rozvod. Založil tak anglikánsku cirkev a skonfiškoval pôdu katolíckej cirkvi, čo posilnilo jeho vplyv a zvýšilo jeho príjmy. Jeho dcéra Alžbeta I. bola mimoriadne obľúbenou panovníčkou. Podporovala obchod a obchodníkov a na oplátku obchodníci podporovali monarchiu. Za jej vlády porazili Angličania dovtedy neporaziteľnú španielsku armádu a stali sa tak jednou z vedúcich námorných mocností. V 16. a 17. storočí získala Británia mnoho kolónií najmä v Amerike. Po Alžbete nastúpil na trón škótsky kráľ Jakub I. z rodu Stuartovcov. On ani jeho nasledovníci si však neuvedomili značný politický vplyv bohatých obchodníkov a buržoázie, ktorí ovplyvnili nasledujúce udalosti. V roku 1640 vypukla v krajine občianska vojna, kde sa proti sebe postavili „royalisti“ podporujúci monarchiu a „puritáni“, teda najmä obchodníci, remeselníci a nižšia šľachta. Vodcom radikálnejšieho krídla puritánov sa stal Oliver Cromwell, ktorý porazil kráľa a vyhlásil republiku nazývanú Commonwealth. Cromwell sa postavil na čelo republiky a nastolil vojenskú diktatúru. Po jeho smrti bola však obnovená monarchia, avšak od teraz boli anglickí králi závislí od parlamentu a nemohli bez neho vládnuť. V roku 1686 nastúpil na trón kráľ Jakub II., ktorý chcel znova nastoliť absolutizmus a obnoviť moc katolíckej cirkvi, no členovia parlamentu ho zbavili moci a ponúkli korunu Viliamovi Oranžskému (William of Orange) a jeho manželke. Schválené boli ďalšie dokumenty, ktoré obmedzili moc kráľa a zvýšili moc parlamentu. V nasledujúcom období sa Británia stala vedúcou obchodnou mocnosťou a naďalej rozširovala svoje impérium po víťazných bojoch s Francúzskom. Koncom 17. a počas 18. storočia sa tiež zaviedol systém dvoch politických strán a kabinet sa postupne stával najdôležitejším orgánom britskej vlády, pričom výkonná moc sa z rúk kráľa dostala do rúk ministerského predsedu. Nasledovalo obdobie priemyselnej revolúcie (od polovice 18. do polovice 19. storočia), kedy bola Británia dôležitou priemyselnou mocnosťou. Britské námorníctvo bolo najväčšie na svete, Británii plynulo bohatstvo z kolónií, ktoré sa tiež stali dôležitým odbytiskom britského tovaru. V Lancashire vznikli prvé továrne na svete, nasledoval pokrok v strojárstve či poľnohospodárstve. Rapídne vzrástol počet obyvateľov v mestách, čím vznikla početná robotnícka trieda. Počas vlády kráľovnej Viktórie (1837-1901) sa Británia stala najsilnejšou svetovou mocnosťou, krajinou s najväčšou priemyselnou, obchodnou a námornou silou a obrovským koloniálnym impériom. (Vo vrcholnom období jej patrila viac než jedna štvrtina zemského povrchu!) Jej moc však postupne slabla, a to najmä v konkurencii s USA a Nemeckom. Bolo to tiež obdobie veľkých sociálnych nerovností s obrovskými rozdielmi medzi vyššou triedou a chudobnými robotníkmi. V porovnaní s konkurenciou bol britský priemysel však už v mnohých ohľadoch zastaraný a menej efektívny. Preto tu v osemdesiatych rokoch 19. storočia došlo k ekonomickej kríze, ktorá sa v 20. storočí ďalej prehlbovala. Krajina prestala byť priemyselnou jednotkou, i keď bola stále významnou námornou a koloniálnou mocnosťou. V Prvej svetovej vojne sa Británia spojila s Francúzskom a Ruskom, vojna ju však finančne veľmi oslabila. V období pred Druhou svetovou vojnou sa odmietla spojiť s Ruskom a vytvoriť tak protifašistický zväzok, zvolila radšej politiku zmierenia, ktorej typickým predstaviteľom bol predseda vlády Neville Chamberlain. Medzivojnové obdobie tiež charakterizujú veľké zmeny v spoločnosti, ktoré boli doslova reakciou proti viktoriánskej prudérnosti a pokrytectvu. Británia pokračovala v umiernenosti aj počas prvej fázy Druhej svetovej vojny, no situácia sa zmenila, keď Chamberlaina nahradil energickejší Winston Churchill. Najťažším obdobím pre krajinu boli roky 1940 až 1941, kedy bojovala proti Nemecku sama, no našťastie sa Hitlerovi nepodarilo Britániu napadnúť. Po vojne došlo na celom svete k výrazným zmenám. Pre Britániu to znamenalo rozpad koloniálnej ríše ale aj vysokú infláciu. Väčšina bývalých britských kolónií je dnes združená v Commonwealthe, na čele ktorého stojí anglická kráľovná. V roku 1949 sa stala členom NATO (je jedným zo zakladajúcich členov) a posilnili sa britsko-americké vzťahy, v roku 1993 vstúpila do Európskej Únie. Zatiaľ sa však rozhodla nevstúpiť do Ekonomickej a menovej únie. Je tiež jedným z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady Spojených národov. Na záver ešte niečo o formovaní zloženia štátu tak, ako ho poznáme dnes: Wales sa formálne pridal k Anglickému kráľovstvu v roku 1536, Írsko v roku 1541. V roku 1603 bola vytvorená personálna únia Anglicka a Škótska - keďže Alžbeta I. nezanechala následníka trónu, škótsky kráľ Jakub VI. sa stal anglickým kráľom Jakubom I. V roku 1707 vznikla spojením týchto dvoch území formálne Veľká Británia. V roku 1801 bolo k nim pripojené Írsko a vzniklo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska. V Írsku však po Prvej svetovej vojne došlo k národnooslobodzovacím bojom a v roku 1921 bol vyhlásený Slobodný írsky štát. Šesť severných grófstiev však odmietlo spojenie s Írskom a ostali súčasťou Spojeného kráľovstva. Od tejto doby trvá v Írsku konflikt medzi protestantmi a katolíkmi, konflikt o spojení s Britániou alebo nie. V roku 1999 bol ustanovený Škótsky parlament, Waleský národný snem (National Assembly for Wales) a snem Severného Írska (Northern Ireland Assembly). Posledný spomínaný je však dočasne zrušený kvôli nezhodám v procese zmierovania. Podnebie: Väčšina ľudí si pod Britániou predstavuje šedú, zamračenú a upršanú krajinu, kde nikdy nesvieti slnko. Nie je to však celkom tak, i keď od pravdy to ďaleko nemá. Britské ostrovy patria do mierneho pásma a vetry z Atlantiku, ktoré sú v zime chladné a v lete mierne, sem prinášajú veľa zrážok. Časté sú teda dažde alebo mierne prehánky, obloha je väčšinou zatiahnutá a veľmi bežné sú hmly. Štátne sviatky: 1. január – Nový Rok, Veľkonočný piatok, Veľkonočný pondelok, Prvá májová nedeľa – tzv. Royal May Day, Posledný májový pondelok – tzv. Spring bank holiday, Posledný augustový pondelok – tzv. Summer bank holiday, 25. december – Vianoce, 26. december – Vianočné sviatky Praktické informácie: Otváracie hodiny Dôležité telefónne čísla: Zdravotná záchrana / Polícia / Hasiči: 999 Jedlá a nápoje: O anglickej kuchyni sme asi všetci už počuli viac než dosť. Panuje okolo nej mnoho mýtov a povier. Niekomu anglická kuchyna nechutí, iný si ju naopak nemôže vynachváliť. Dnešná anglická kuchyna je veľmi hravá a rozmanitá. Vďaka veľkému prílivu prisťahovalcov z rôznych krajín sveta aj pôsobením mnohých kultúr je multinárodná. V Anglicku nebudete nikdy hladovať. Ovplyvnená čínskou, talianskou alebo indickou kuchynou a stále sa bude jednať o anglické jedlo. Dnes už ťažko povedať, či existuje pravá anglická kuchyna a čo presne je vplyv nových kultúr. Pár neodškriepiteľne typických anglických jedál sa určite nájde. Tak napríklad legendárne fish and chips (pečená ryba s hranolkami) sa stali nestárnucim evergreenom. Kúpiť si ju môžete len tak do kornútka do ruky na mestských uliciach, alebo v niektorom z podnikov rýchleho občerstvenia. Pokiaľ Vám ide o gurmánsky zážitok, tak verte, že je súčasťou jedálneho lístka najlepších a najluxusnejších anglických reštaurácií. Typickými anglickými pokrmami sú úhory, omáčky alebo pudinky. Nasledujú pirohy s mäsovou náplnou, párky so zemiakovou kašou, alebo ľadvinkový závin. Narazíte na výborné vegetariánske bary a reštaurácie. Kaviarne a kaviarničky ponúkajú množstvo sladkých koláčov, dezerty a samozrejme kávu. Rozhodne nesmiete vynechať anglické ranajky. Vychutnajte si chrumkavú slaninku, vajcia, toast a párky. Obľúbeným letným dezertom sú jahody so smotanou. Nesmieme zabudnúť ani na typické uhorkové sendviče, ktoré sa podávajú k poobednému čaju. Zdravie: Pri vstupe do krajiny sa nevyžaduje nijaké očkovanie. Odporúčané sú očkovania proti tetanu, záškrtu či žltačke typu B. Pohotovostná starostlivosť je bezplatná. Bežná lekárska starostlivosť v štátnych zariadeniach sa poskytuje na základe formulárov, ktoré si musíte od svojej zdravotnej poisťovne vyžiadať ešte pred vycestovaním, pre turistov je to formulár E 111. Lekársku starostlivosť v súkromných zariadeniach si však musíte hradiť sami, táto sa neprepláca. Pri zubnom ošetrení sa platí 80-100% ceny ošetrenia v hotovosti hneď na mieste. Odporúča sa tiež uzatvoriť si aj komerčné poistenie a to pre prípad, že bude nutný váš prevoz na Slovensko. Tak ako vo všetkých veľkých mestách, aj v Londýne sú bežné krádeže peňazí, cenností či dokladov. Dávajte si preto pozor všade, kde sa pohybuje viac ľudí, napríklad na letiskách, staniciach, v metre, na trhoch, v obchodných domoch či diskotékach. Pozor na niektoré londýnske štvrte, v East Ende žije mnoho prisťahovalcov a ak tam nemusíte ísť, radšej sa tejto štvrti vyhnite. Štvrť Soho je nebezpečná najmä v noci. Adresa slovenského veľvyslanectva: 25, Kensington Palace Gardens, W8 4QY Automobilová doprava: Británia má vynikajúcu sieť ciest a diaľnic. Cesty sú veľmi kvalitné a dobre značené. Za používanie diaľnic sa neplatí (okrem jedného úseku z Londýna do Hook Moor. Najťažšie je zvyknúť si na šoférovanie vľavo, britskí vodiči sú však na rozdiel od mnohých iných zdvorilí a jazdia bezpečne. Najvyššia povolená rýchlosť je v obciach 30 mph (asi 48 km/h), mimo obce 60 mph (asi 95 km/h) a na diaľnici 70 mph (asi 113 km/h). Povolená hranica alkoholu je 0,8 promile. S parkovaním v Londýne je to ťažké, okrem toho, že je drahé, často nemusíte nájsť miesto. Jedna žltá čiara na kraji vozovky znamená zákaz parkovania počas dňa, dve čiary znamenajú zákaz parkovania vôbec. Čo sa týka cien benzínu, pohybujú sa okolo 90 pencí za liter. Pozor na dopravné priestupky, pokuty môžu byť až £ 300. Ak budete mať akékoľvek problémy, kontaktujte Automobilovú asociáciu na čísle 0800 887766 alebo Národnú havarijnú službu na čísle 0800 400600. Požičovne automobilov nájdete vo všetkých väčších mestách i na letiskách. Na prenajatie auta potrebujete kreditnú kartu alebo dostatok peňazí v hotovosti, pretože sa zvykne platiť vopred. Najznámejšími požičovňami sú Avis, Hertz, Europcar či Budget.
Media galéria
Foto
|
poslať článok mailom
vytlačiť článok