Bulharsko - Dovolenky - Leto | moja Nitra
 
 

Bulharská republika

dátum pridania: 10.07.09-14:05

Znovuobjavená krajina,ktorá láka turistov svojimi krásnymi plážami a morom.

Odporúčame Vám si tieto praktické informácie vytlačiť a zobrať so sebou na cestu.

Rozloha: 110 993,6 km²
Hlavné mesto: Sofia

Počet obyvateľov: cca 7 726 000

Úradný jazyk: Bulharčina

Mena: Lev

Časové pásmo: GMT +2


Zaujímavé miesta:
V Sofii, hlavnom meste krajiny, sa nachádza katedrála Alexandra Nevského, kostol svätého Juraja, Kostol svätej Sofie, Univerzita Sv. Klimenta Ochridského, mešita Banja Baši, národné múzeá archeológie, histórie a prírodných vied, galéria umenia, múzem medzinárodného umenia. Mimo mesta môžete obdivovať Bojanský kostol, ktorý sa v r. 1979 stal súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

katedrála Alexandra Nevského

kostol svätého Juraja

Rilský kláštor, súčasť svetového dedičstva UNESCO od r. 1983, sa nachádza v pohorí Rila, ktoré je vzdialené 120 kilometrov od Sofie. Ide o krásny komplex s chodbami s dvojitými arkádami a piatimi byzantskými kopulami. Iným podobným zaujímavým miestom sú jaskynné kostoly v Ivanove, ktoré nájdete 16 kilometrov od mesta Ruse.

Veliko Tarnovo je pitoreskné mesto na severe krajiny, asi 250 kilometrov od Sofie. Pri jeho návšteve sa prenesiete do dôb minulých. Lákadlami sú aj opevnené časti mesta, ako aj pevnosť (rotunda) na vrchu Carevec. Pozornosť pútajú nádherné dispozície mnohých starých domov na okraji rokliny.

Plovdiv, starobylé hlavné mesto rímskej Trácie, nachádza sa asi 150 kilometrov od Sofie. Hlavné zaujímavosti sú amfiteáter a iné rímske stavby, dláždené ulice, stredoveké domy, archeologické múzeum a Kostoly svätej Maríny a svätej nedele. Navštívte aj blízky kláštor v Bačkove z 11. stor, druhý najväčší v krajine.

Plovdiv

V Bulharsku si príde na svoje každý. Milovníci slnka a ničnerobenia určite ocenia nekonečné piesočnaté pláže na pobreží Čierneho mora, dobrodružnejšie povahy môžu vyraziť do divokých hôr či úchvatných roklín a pre všetkých, ktorí si chcú oddýchnuť a spraviť čosi pre svoje zdravie, môžu navštíviť skvelé kúpele a liečivé prírodné pramene.
Čierne more je mimoriadne čisté, pokojné a len z polovice tak slané ako Stredozemné more. Nenájdete tu nijaké nebezpečné živočíchy, strmé zrázy na dne mora ani nebezpečné prúdy, kúpanie a slnenie sa je teda skutočne príjemným zážitkom. Väčšina miestnych pláží sa môže popýšiť modrou vlajkou Európskej Únie za čistotu a vynikajúcu kvalitu.

Bulharsko je tiež zimným rajom. Tých, ktorí ho nepoznajú, príjemne prekvapia zasnežené hory, výborné svahy a krásna modrá obloha.
Iba málokto vie, že Bulharsko má vyše 500 minerálnych prameňov rôzneho zloženia i teploty a ložiská liečivej rašeliny a bahna. Kombinácia hydrotermálnych a bahenných liečebných procedúr, mora, liečivých prameňov a príjemného prostredia robí z Bulharska popredné európske liečebné centrum. Najznámejšími kúpeľnými miestami sú Velingrad, Sandanski či Kyustendil.
Na svoje si samozrejme prídu i milovníci kultúry. Nájdete tu množstvo zaujímavých a cenných historických pamiatok či jedinečný a bohatý folklór, aký neuvidíte nikde inde na svete.

Popis krajiny: 

Bulharsko sa nachádza v juhovýchodnej Európe a leží v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Spoločné hranice má na severe s Rumunskom – hranicu tvorí rieka Dunaj; na západe so Srbskom, Čiernou Horou a bývalou juhoslovanskou republikou Macedónskom, a na juhu je to Grécko a Turecko. Na východe má Bulharsko prístup k Čiernemu moru, ktoré ho spája tiež s Ruskom, Ukrajinou a Gruzínskom. Hranica s Čiernym morom je dlhá 378 km (240 míľ). V Bulharsku sa v nadmorských výškach od 0 až po 2.925 m nachádzajú rôznorodé prírodné formy. Toto územie zahŕňa časť Podunajskej pahorkatiny, horský masív Balkán, ktorý je súčasťou alpínsko-himalájskeho systému, časť Hornotráckej nížiny, a na juhu členitý Trácko-macedónsky masív.
Najznámejšie pohoria sú Rila (najvyšší vrch Mussala – 2.925 m), Pirin (Vihren – 2.914 m), Vitoša (Černi vrach – 2.291 m), Stara Planina (horský hrebeň Balkan – Botev – 2.376 m) a Rodope (Goljam Perelik – 2.191 m). Hory tvoria polovicu územia krajiny a vysokohorský reliéf, teda výška nad 1.600 m, tvorí 5% celého územia.
Bulharské hory sú ľahko dostupné a mestečká a dedinky, ktoré sa tu nachádzajú a ponúkajú možnosti ubytovania pre turistov, si zachovali pôvodného bulharského ducha a pohostinnosť.
Nachádza sa tu asi 330 prírodných jazier, najväčšie sú jazerá Čierneho mora (Alepu, Arkutino, Pomorijsko ezero, Beloslav, Burgasko ezero, Varnensko ezero, Šablensko ezero), najpočetnejšie (viac než 260) sú vysokohorské ľadovcové jazerá v masíve Rily a Pirinu.
Súčasťou systému hydrotechnických komplexov sú umelé vodné nádrže ako Iskar, Arda, hydrotechnické komplexy Batak, Belmeken-Sestrimo, Vospat-Vuša, a mnoho menších nádrží.
 

Podnebie: V Bulharsku prevláda mierna a prechodne kontinentálna klíma. (2.000 až 2.400 hodín slnečného svetla za rok). Štyri ročné obdobia. Letá sú suché a teplé, priemerná teplota (apríl až september): 23°C. Zimy sú studené a so snehom, priemerná teplota: 0°C. Priemerná ročná teplota je 10,5°C. V údoliach juhozápadného masívu Rodope prevláda stredomorské podnebie so suchými letami a jemnými vlhkými zimami. Severnou hranicou klimatického pásma je horský masív Balkan.
Priemerné januárové teploty v Sofii dosahujú -4 až 2°C, júlové 16 až 27°C. Na pobreží Čierneho mora sa priemerné januárové teploty pohybujú medzi -1 až 6°C a júlové medzi 19 až 30°C.
Jemné prechodné stredomorské podnebie a úrodná pôda umožňujú pestovanie už stáročia známej bulharskej vonnej ruže, ktorá je vzácnou a dôležitou surovinou pre parfumériu, lekárske produkty, potraviny, víno a tabakový priemysel. 
 

História: Prvé štáty vznikli na území Bulharska už začiatkom prvého tisícročia. Neskôr bolo územie kolonizované Grékmi, Macedóncami a Rimanmi. Na konci 6. storočia prišli Slovania. Prvý významnejší štát sa na území rozprestieral medzi 7. a 11. storočím – tzv. 1. bulharská ríša, založená Asparuchom. Po krátkom období úpadku bola ríša obnovená na konci 12. storočia. V 13. storočí to bola najmocnejšia ríša na Balkáne. Po nájazdoch Mongolov sa ríša rozpadla a stala sa ľahkým cieľom Osmanskej ríše až do roku 1908, kedy bolo vyhlásené Bulharské cárstvo. Vidina veľkých územných ziskov a vytvorenia Veľkého Bulharska viedlo krajinu k tomu, že sa v prvej svetovej vojne pridala na stranu Trojspolku. Po porážke Bulharsko svoje územia stratilo, napriek tomu sa v druhej svetovej vojne pridalo na stranu Nemecka. V roku 1946 sa Bulharsko vyhlásilo za ľudovú republiku a moci sa ujali komunisti. Po rozpade sovietskeho bloku sa konali slobodné voľby v roku 1990, kedy sa stal prezidentom krajiny prvý nekomunistický politik. Od 1.1.2007 je Bulharsko právoplatným členom Európskej únie.
 

Štátne sviatky:
1. január – Nový Rok
3. marec – Získanie nezávislosti
Veľká Noc a prvý pondelok po Veľkej Noci
1. máj – Sviatok Práce
6. máj – Gergjovden (Deň Svätého Juraja), a Deň Bulharskej Armády
24. máj – Deň Cyrila a Metoda
6. september – Deň Spojenia
22. september – Deň Nezávislosti
1. november – Deň Bulharských Hrdinov Obrodenia
24., 25., a 26. december – Vianoce
 

Praktické informácie:
Elektrina: 220 V, klasické európske dvojkolíkové zásuvky
Otváracie hodiny:
banky (počas pracovných dní): 9.00 - 15.00
úrady: 9.00 - 17.00
obchody: 10.00 - 20.00, v sobotu dopoludnia
pošty: 8.00 - 16.00
Verejné toalety: ich úroveň sa v poslednej dobe značne zlepšila, no v niektorých starších zariadeniach alebo mimo miest vás môžu nepríjemne prekvapiť. Väčšinou sa za použitie platí, a to 20-50 „stotiniek“. V moderných hoteloch, reštauráciách, baroch či čerpacích staniciach je však úroveň zväčša dobrá.
Národné turistické informačné centrum: námestie Sveta Nedelja 1, Sofia
Tel: (2) 987 9778
Bulhari kývajú hlavou opačne. Áno je z boka na bok a nie je dopredu.

Jedinečnosť krajiny
Kríž v Rile
Jedinečný drevený kríž v Rile so 140 miniatúrnymi scénami z Biblie zobrazuje viac než 1.500 postavičiek, z ktorých najväčšia je menšia než zrnko ryže. Do lipového dreva ho špendlíkom 12 rokov vyrezával mních Rafail, až kým neoslepol.
Jogurt
Lactobacillus Bulgaricus je baktéria, ktorá sa nachádza len v Bulharsku, a dáva bulharskému jogurtu jedinečnú chuť a konzistenciu.
Jedinečný národný výrobok
Bulharské kyslé mlieko (kiselo mliako) je jedinečným národným výrobkom. Mimo Bulharska je známe ako „jogurt“. Bulharské kyslé mlieko sa údajne spájalo s chovom oviec, ktorý sa datuje až do obdobia Trákov. Pastieri využívali bohatú produkciu mlieka a vyrábali z neho rôzne výrobky. Hovorí sa, že najlepší výrobcovia jogurtu pochádzali z okolia Razgradu. Jogurt sa získava z plnotučného mlieka po lakto-acidickom kvasení v teplote 40-45°C. Podľa toho, aké mlieko sa použije, môže byť kyslé mlieko ovčie, kravské, byvolie, alebo miešané. Najviac tuku obsahuje byvolie – 7,5%, potom ovčie – 6,5% a kravské – 3,6%.

Povolený je dovoz: 200 ks cigariet, 50 ks cigár alebo 250 g iných tabakových výrobkov, 1 liter destilátu nad 22% obsahu alkoholu, alebo 2 litre nápojov s obsahom alkoholu nižším ako 22%
500 g kávy, 100 g čaju, 50 ml parfému alebo 250 ml toaletnej vody, lieky pre osobnú potrebu, menej než 8.000 leva (ak dovážate vyššiu sumu, musíte vyplniť colné prehlásenie)

Dôležité telefónne čísla:
Polícia: 166
Požiarnici: 160
Prvá pomoc: 150
Dopravná polícia (autonehody): 165, 98272823
Horská záchranná služba: 9555665
Telefónna predvoľba: do Bulharska 00359, do Sofie 00359/2, do Burgasu 00359/56, do Varny 00359/52
 

Jedlá a nápoje:
Bulharská kuchyňa je chutná, korenistá a skutočne rôznorodá. Často sa jedáva mäso, zemiaky i syr. Určite si pochutnáte na množstve skvelého ovocia a zeleniny, šťavnatom grilovanom alebo pečenom mäsku s rôznymi omáčkami alebo známom bulharskom jogurte.
Medzi miestne špeciality patria napríklad na ohni pečené jahňacie „rodopské čeverme“, špeciálne palacinky „trácke katmí“, rybacia polievka „dobroudjanska banica“, studená polievka z uhoriek a jogurt „tarator“, bravčové alebo teľacie mäso s cibuľou a hubami „kavarma“, pečivo plnené syrom či ovocím „banica“ alebo dusené mäso so zeleninou „kapama“. Určite nezabudnite ani na šopský šalát, vínovicu, musaku či kebab. Za ochutnanie stoja aj miestne syry a vína, skutočné gurmánske pochúťky.
Čo sa týka nápojov, domáci milujú veľmi sladkú kávu alebo bylinkový čaj, biele i červené vína alebo známu „rakiu“.
Typické bulharské raňajky sú zvyčajne ľahké, pozostávajú z kávy, chleba či pečiva so syrom a „bozy“, nápoja zo sladu. Najväčším jedlom dňa je obed s troma chodmi – polievkou, hlavným jedlom a dezertom. Večera zvykne byť ľahšia. Samozrejme stravovacie návyky v mestách sa odlišujú od tých na dedine, v mestách sa ľudia zvyknú stravovať viac v reštauráciách, pohostinstvách či fast food-och.
Nájdete tu širokú škálu stravovacích zariadení, od vynikajúcich luxusných reštaurácií, útulných pohostinstiev s domácimi špecialitami až po pizzérie, zariadenia typu fast food, cukrárne a kaviarne. Typickým bulharským stravovacím zariadením je tzv. „mehana“ s tradičným jedlom a ľudovou hudbou. Otváracia doba je zvyčajne od 11.00 do polnoci, mnohé však fungujú non-stop. Menu zvykne byť i v angličtine.

 

Zdravie:
Povinné nie je nijaké očkovanie, odporúča sa očkovanie proti tetanu, diftérii a hepatitíde A a B. Povinné je zdravotné poistenie, je dobré uzatvoriť ho ešte na Slovensku, a nezabudnite si so sebou vziať i slovenskú kartičku poistenca. Zdravotníctvo nie je na vysokej úrovni, i keď sa v poslednej dobe jeho úroveň zlepšila, a to najmä v turistických oblastiach.
Bulharsko má dostatok štátnych i súkromných zdravotníckych zariadení. V prípade úrazov a akútnych ochorení pokrýva zdravotné poistenie náklady na ošetrenie a liečbu ako aj prevoz zraneného na Slovensko.
Odporúča sa piť fľaškovú vodu zakúpenú v obchode, pretože kvalita vody tečúcej z vodovodného kohútika a hygienické podmienky zvyknú byť rôzne. Mlieko a mliečne výrobky sú chutné a bezpečné, ovocie si pred jedením dobre poumývajte.

Adresa slovenského veľvyslanectva:

Adresa slovenského veľvyslanectva v Bulharsku
Janko Sakazov 9, 1504 Sofia
Tel: 003592/ 9429211
Mobilný telefón: 00359 888 396 453
E-mail: embassy@sofia.mfa.sk
 

Automobilová doprava:
Ak cestujete autom, je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz a príslušnú známku. Zakúpiť si ju môžete na hraničných prechodoch, benzínových pumpách či pošte (týždenná známka pre osobný automobil stojí okolo 2,5 EUR). Povinné je i poistenie, môžete si ho vybaviť vopred alebo na bulharských hraniciach.
Povolená rýchlosť pre osobné automobily je 50 km/h v obci, 90km/h mimo obce a 120 km/h na diaľnici.
 

Treba si dávať pozor, pretože kvalita komunikácií nie je najlepšia, rátajte aj s konskými povozmi a rôznymi zvieratami pohybujúcimi sa na cestách. Problémom v Bulharsku sú falošní policajti, preto žiadnym podozrivým osobám nezastavujte. Skutoční policajti jazdia v bielych autách (Opel Astra) s modrým majákom.
K dispozícii sú i požičovne automobilov, napríklad AVIS, Hertz, Europcar či Intertel. Nájdete ich vo väčších mestách či turistických oblastiach.
 

Ceny benzínu a mýta:
Diaľnice sú spoplatnené: 5 Euro/týždeň,
13 Euro/mesiac, 34 Euro/rok; nálepku zakúpite na hraničných priechodoch a benzínových pumpách
 

Ceny:
Ceny sú prakticky na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Ani v letoviskách nie sú ceny oveľa vyššie.
Obchody a obchodné centrá: pondelok až piatok - 9.30 až 13.00 hod. a 14.00 až 20.00 hod, sobota - 8.00 až 14.00 hod., nedeľa zatvorené. Múzeá: denne - 9.00 hod. až 18.00 hod.
 

Slovník:
Slovník je uvedený vo fonetickom prepise.

dóber den - dobrý deň
mólja - prosím
blagodarjá - ďakujem
da - áno
ne - nie
kólko strúva tová - čo to stojí?
nakedé - kam?
gára - nádražie, stanica
vlák - osobný vlak
póšta - pošta
ploštád - námestie
pristányšte - prístav
ponedelnik - pondelok
vtórnik - utorok
srjáda - streda
četvártak - štvrtok
pétak - piatok
sábota - sobota
nedélja - nedeľa
ednó, edná - jeden
dva, dve - dva
tri - tri
čétiri - štyri
pet - päť
šést - šesť
sédem - sedem
ósem - osem
dévet - deväť
déset - desať
kélner - čašník
jastýje - jedlo
óbed - obed
kartófi - zemiaky
chljab - chlieb
govéždo mesó - hovädzie mäso
svínsko mesó - bravčové mäso
péčena gáska - pečená hus
perženo píle - pečené kura
kafé - káva
čaj - čaj
bíra - pivo
súpa - polievka

 

 


 


Media galéria




 poslať článok mailom  vytlačiť článok