Chorvátsko - Dovolenky - Leto | moja Nitra
 
 

Chorvátska republika

dátum pridania: 10.07.09-13:38

Obľúbeným cieľom turistov i vďaka neexistujúcim jazykovým prekážkam.

Odporúčame Vám si tieto praktické informácie vytlačiť a zobrať so sebou na cestu.

Rozloha: 56542 km

Hlavné mesto: Záhreb
Úradný jazyk: chorvatčina

Mena: kuna

Časové pásmo: GMT +1 h

Zaujímavé miesta:

Národný park Plitvické jazerá

Najznámejší a najnavštevovanejší národný park v celom Chorvátsku. Patrí ako jediný útvar v Chorvátsku medzi najcennejšie prírodné hodnoty vo svetovom meradle UNESCO. Chránia sa estetické a vedecké hodnoty mimoriadneho krasového celku - sústavy 16 terasovitých jazier, bohatstva krasových javov, výnimočná vegetácia s množstvom endemitov i bohatá fauna (medvede, vlci a ďalší). Rozloha cca 295 km2.

Národný park Kornatské ostrovy

Rozloha cca 234 km2, z toho 3/5 more, 2/5 ostrovy. Zahŕňa 109 ostrovov, ostrovčekov a útesov. Chráni sa nedotknutá príroda, neporušenosť podmorského sveta, bohatstvo rýb a ostatnej morskej fauny, jedinečný labyrint vápencových a kriedových ostrovov a mora okolo nich. Tiež sa chránia rekreačné hodnoty oblasti. Väčšia časť národného parku je po mori dobre prístupná. Časť je vyhradená len vedeckým účelom
 

Popis krajiny:

Podnebie: Chorvátsko sa vyznačuje troma podnebnými pásmami; vo vnútrozemí prevláda mierne tepla klíma, a na najviššich vrchoch snežná lesná klíma, podnebie kontinentálneho, čiastočne i horského rázu, zatiaľ čo pozdĺž jadranského pobrežia vládne príjemné stredozemné podnebie s veľkým počtom slnečných dní; suché a horúce letá, mierne a vlhké zimy. Priemerná teplota vo vnútrozemí krajiny: v januári -2 do 0°C, a niečo nižšia na najvačšiich nadmorských výškach, v auguste okolo 20 °C, a około 12 °C na najvyšších vrchoch. Priemerná teplota na pobreži: január 5 až 9 °C, august 22 až 25 °C; teplota mora v zime je 12 °C; teplota mora v zime je 12 °C, a v lete približne 25 °C.
 

História:

Chorvátsko, vďaka búrlivým historickým udalostiam a prepletaniu vplyvov rôznych kultúr, oplýva množstvom kultúrnohistorických pamätníkov zo všetkých období. Jej prímorskú časť charakterizuje vplyv stredozemnej kultúry, mnohé pamätníky z antického, rímskeho a obdobia raného stredoveku, románske sakrálne dedičstvo, ako aj celý rad zachovaných charakteristických stredozemných urbánnych celkov.
Kontinentálna časť Chorvátska je časťou stredoeurópskeho kultúrneho kruhu a vyniká mnohými predhistorickými nálezmi svetového významu, starými zrúcaninami hradov, pevnosťami a zámkami, kultúrnymi pamätníkmi z neskorého stredoveku a z novoveku a barokovou architektúrou.
BELEC – Kostol sv. Márie Snežnej zo 17. – 18. storočia s cenným barokovým zariadením.

DUBROVNÍK
  – jeden z najzachovalejších stredovekých opevnených hradov v Stredozemí, vybudovaný zväčša od 13. do 16. storočia, úplne zachované mestské hradby s baštami, Knežev (kniežací) dvor, katedrála, palác Sponza, františkánsky kláštor, pevnosť Lovrijenac. Staré mesto je súčasťou svetového dedičstva UNESCO-a.
DAKOVO – monumentálna katedrála biskupa J. J. Strossmayera z 19. storočia.
HLEBINE – dedina pri Koprivnici, kolíska chorvátskeho naivného umenia.
HVAR – zachovaný dejinný celok z 15. storočia, obohnaný hradbami, najstaršie mestské divadlo v Európe z roku 1612.
KNIN – stredoveká pevnosť nad mestom, okolie je jedným z najbohatších archeologických nálezísk raného stredoveku v Chorvátsku.
KRAPINA – paleontologická lokalita Hušnjakovo, jedno z najvýznamnejších nálezísk neandertálca vo svete.
LEPOGLAVA – komplex pavlínskeho kláštora s Kostolom sv. Márie, v ktorom bola založená prvá vyššia škola v Chorvátsku.
MARIJA BISTRICA – hlavné chorvátske pútnické stredisko s votívnym kostolom svätej Márie.
MOTOVUN – malebné stredoveké mestečko – múzeum na vrcholci kopca.
NIN – starochorvátske kostolíky sv. Kríža a sv. Mikuláša z 11. storočia.
 OSIJEK – historické ubánne jadro Tvrdza (Tvrďa) s radom cenných budov z 18. a 19. storočia.
OSOR na Crese – historické mestečko s antickými a stredovekými budovami a zachovanými hradbami.
OTAVICE pri Drniši v Dalmatínskej zagore – mauzóleum rodiny Meštrovičovcov.
PAG – zachovaný urbánny celok plánovite vybudovaného mesta z 15. storočia.
POREČ – historický urbánny celok, Eufrasiova bazilika zo 6. storočia, jeden z najdôležitejších ranobyzantských pamätníkov v Stredozemí, súčasť Svetového dedičstva UNESCO-a.
PULA – rímsky amfiteáter z 1. storočia, čo do veľkosti tretí na svete a rímska Zlatá brána, navrhnuté na zaradenie do Listiny svetového dedičstva UNESCO-a.
RIJEKA – kaštieľ na Trsate a posvätné miesto sv. Márie Loretskej.
ROVINJ – historický urbánny celok s Kostolom sv. Eufémia z 18. storočia.
SOLIN – archeologická lokalita so zvyškami veľkého rímskeho mesta Salonae a viacero ranokresťanských pamätníkov.

SPLIT
– historické jadro s antickým Diokleciánovým palácom je jedným z najdôležitejších zachovaných neskorých rímskych pamätníkov a súčasťou svetového dedičstva UNESCO-a, katedrála sv. Domnia (Dujma), starochorvátsky Kostol sv. Trojice atď.
ŠIBENIK – historický urbánny celok s významnou renesančnou katedrálou sv. Jakuba, ktorá je dielom Juraja Dalmatínca a Mikuláša z Florencie, a viacero palácov a kostolov.
TRAKOŠČAN – romantický zámok nad rovnomenným jazerom.
TROGIR – historické mesto na ostrovčeku s katedrálou z 13. storočia s chýrnym portálom majstra Radovana, súčasť svetového dedičstva UNESCO-a.
VARAŽDIN – dobre zachovaný barokový urbánny celok, viacero hodnotných palácov, kostolov a kláštorov, monumentálne Staré mesto a mestský cintorín z 19. storočia známy svojou jedinečnou hortikultúrou.
VELIKI TABOR – v Chorvátskom záhorí zo 16. storočia je najzachovalejšou renesančnou pevnosťou Chorvátska
VUKOVAR – predhistorické archeologické nálezisko Vučedol je jedným z najvýznamnejších neolitických nálezísk v Európe, zámok Eltz bol ťažko poškodený v srbskej agresii na Vukovar v roku 1991.

ZADAR
– historický urbánny celok so zachovanými hradbami, viacero antických a raných stredovekých pamätníkov – rímske fórum a jedinečný predrománsky rotundový chrám sv. Donáta z 9. storočia.
ZÁHREB – historický urbánny celok stredovekého Horného mesta a Kaptola, plánovite vybudované Dolné mesto z druhej polovice19. storočia s radom parkov v tvare podkovy, záhrebská katedrála je najvýznamnejšou v krajine.

Štátne sviatky:
1.január: Nový rok
6. január: Traja králi
pohyblivý sviatok: Veľká noc, zahrňuje Veľkonočný pondelok
1. máj: Sviatok práce
pohyblivý sviatok: Sviatok Božieho tela
22. júna: Deň boja proti fašizmu
25. júna: Deň Štátnosti
5. augusta: Deň víťazstva a vďakyvzdania
15. augusta: Nanebovzatie Panny Márie
8. október: Deň nezávislosti
1. november: Všetkých svätých
25. a 26. december: Vianoce

Praktické informácie:

Dôležité telefónne čísla:
Polícia: 92 (112)
Prvá pomoc: 94 (112)
Požiarnici: 93 (112)
Poskytnutie pomoci na cestách: 987
Všeobecné informácie: 981
Informácie o miestnych a medzimestských telefónnych číslach: 988

Slovenskí policajti Makarska
+385 99 7201001
Opatia
+385 99 7201002

Jedlá a nápoje:
Medzi najtypickejšie špeciality studenej kuchyne patrí známy dalmatínsky alebo
istrijský pršut.
Ide o sušenú bravčovú šunku, obdobu talianskeho prosciutta, ktoré sa konzumuje nakrájané na tenké plátky.
Stojí za to vyskúšať aj syr vyrábaný na ostrove Pag, slavónsku klobásku kulen, vynikajúce samoborské či záhorské cesnakové klobásy alebo čerstvý tvaroh s kyslou smotanou.

Ponuka hlavných jedál závisí od lokality a podnebia. V Dalmácii, Prímorí (severná časť Jadranského pobrežia), na ostrovoch a v Istrii patria medzi hlavné jedlá predovšetkým pokrmy z rýb a z plodov mora. Napríklad morské čierne rizoto s kúskami sépie. Ak dávate prednosť mäsu z pevniny, skúste hoci dalmatínsku „pašticadu“ (pochúťka z hovädzieho) alebo varenú jahňacinu. Vegetariáni ocenia zeleninový prívarok - "maneštru".

V kontinentálnej časti Chorvátska je výber mäsitých pokrmov vskutku bohatý a za rázovité špeciality sa považujú morka s „mlincami" (podobné lokšiam), pečená jahňacina, pečené mladé prasiatko, „štrukle" (malé slané tvarohové záviny) varené alebo pečené. Zo sladkých pokrmov boduje najmä orechový, makový či tvarohový závin alebo záviny plnené rôznymi druhmi ovocia.

Tradícia pestovania viniča a výroby lahodných značkových vín, ktorou sa zaoberajú chorvátski vinohradníci - či už ide o kontinentálnu časť Chorvátska, Prímorie alebo Dalmáciu trvá nepretržite už niekoľko storočí. Známymi a uznávanými druhmi chorvátskych vín, ktoré sa pestujú na jadranskom pobreží a na ostrovoch, sú najmä červené vína - teran, merlot, kabernet, opolo, plavac, dingač, postup, ale skúsiť sa oplatí i biele vína - malvazija, pošip, pinot, kujundžuša, žlahtina, muškát. V kontinentálnej časti je zastúpený rizling, graševina, burgundské, tramín. Z liehovín sú známe pálenky rakija, šljivovica, travarica, lozovača a z dezertných alkoholických nápojov prošek a maraschino.


Zdravie: Občania Slovenskej republiky ako občania EU majú v Chorvátsku nárok na nutnú a neodkladnú zdravotnícku starostlivosť, ktorá bude preplatená domácou zdravotnou poisťovňou. Pričom je nutné vycestovať s Európskou kartou zdravotného poistenia. Nemocnice a polikliniky sa nachádzajú vo všetkých väčších mestách, v menších mestách sú lekárske ambulancie. Lekárne sú takmer v každom menšom meste. Konzulárne oddelenie Veľvyslanectva SR v Záhrebe odporúča všetkým turistom, ktorí cestujú do Chorvátska, aby sa poistili pred cestou do zahraničia v poisťovacích spoločnostiach na území Slovenskej republiky pre prípad ochorenia, úrazu a smrti. V prípade vyhľadania zdravotnej pomoci sa za všetky zdravotnícke služby platí priamo v zdravotníckom zariadení. Nepoistení slovenskí občania, ktorým sa stal úraz alebo ochoreli v Chorvátsku, si prepravu chorého alebo zraneného na územie Slovenskej republiky zabezpečovali z vlastných finančných prostriedkov. V prípade, že je pacient poistený, tieto náklady a administratívu spojenú s prevozom do Slovenskej republiky, alebo prepustením z nemocnice znáša a zabezpečuje príslušná poisťovňa v Slovenskej republike. Chorvátsko je krajinou, kde nie je potrebné špeciálne očkovanie.

Nárok na zdravotnú starostlivosť na základe medzinárodnej zmluvy môžete v Chorvátsku uplatniť len u zmluvných lekárov Chorvátskeho ústavu zdravotného poistenia, ktorých je asi 90 % všetkých lekárov. Pri návšteve ordinácie počítajte tak ako u našich lekárov so spoluúčasťou, a to zhruba vo výške 10 HRK za každý úkon (vyšetrenie, doporučenie liečby, recept).

V Chorvátsku na vás nečíha príliš zdravotných rizík. Avšak niektoré základné zásady je dobré dodržovať. Najdôležitejšia je dostatočná ochrana pred slnkom, inak vám hrozí úpal. V takýchto prípadoch je vždy potrebné zaistiť ochladenie organizmu odpočinkom v chlade a hlavne doplnenie chýbajúcich tekutín. Pokrývka hlavy a slnečné okuliare by mali byť samozrejmosťou. Občasným zdravotným problémom pri ceste do Chorvátska bývajú črevné potiaže, ktoré sú však väčšinou spôsobené len zmenou stravy.  Určité riziko taktiež môžu predstavovať ostrejšie kamene v mori alebo najrôznejšie živočíchy, ako sú napríklad morský ježkovia, ktorí sa v niektorých oblastiach vyskytujú. Pri zranení morským ježkom je potrebné z rany odstrániť úlomky tŕňov a potom zasiahnuté miesto ošetriť bežným antiseptikom. Najlepšie je však i v tomto prípade prevencia tzn. vhodná obuv do vody.

Pri prechádzkach do vnútrozemia dávajte zvýšenú pozornosť kvôli hadom, z ktorých niektorí môžu byť jedovatí. Dostatočnú ochranu by však i v tomto prípade mala byť dobrá obuv a štipka opatrnosti.

Automobilová doprava:

Maximálna povolená rýchlosť

  • V obci 50 km/h
  • Mimo obce 90 km/h
  • Rýchlostné cesty 110 km/h
  • Diaľnice 130 km/h
  • Limit alkoholu 0,05 % (nad 24 rokov)
  • Celodenné svietenie - áno
  • Reflexné vesty - áno
  • Autosedačky - áno
  • Zelená karta - nie

Diaľničné poplatky (mýta)

  • Goričan (z HU) - Záhreb 36 HRK
  • Macelj (z SLO) - Záhreb 35 HRK
  • Záhreb - Rijeka 56 HRK
  • Záhreb - Zadar 105 HRK
  • Záhreb - Šibenik 134 HRK
  • Záhreb - Split Dugopolje 157 HRK
  • Záhreb - Šestanovac (koniec diaľnice) 171 HRK


Pokuty

  • prekročenie rýchlosti o 10 km/h obec/mimo obce 500 HRK
  • prekročenie rýchlosti o 20 km/h obec/mimo obce 1 000/500 HRK
  • prekročenie rýchlosti o 30 km/h obec/mimo obce 2 000/1 000 HRK
  • Jazda na červenú (STOP) od 2 000 HRK
  • Alkohol do 0,05 % 0,0 HRK
  • Alkohol nad 0,05 % 1 000 HRK
  • Alkohol nad 0,08 % 5 000 HRK
  • Telefonovanie od 500 HRK
  • Nezapnuté pásy 500 HRK
  • Nesprávne parkovanie od 300 HRK

Cesta k Jadranskému moru je z roka na rok jednoduchšia, a to nielen vďaka novým diaľniciam, ale stále kvalitnejšiemu dopravnému značeniu, lepšej internetovej navigácii a zjednocovaniu predpisov v Európe.
Priemerný vodič nebude mať problém potrafiť cez Maďarsko alebo Rakúsko do Chorvátska a následne k moru. Všetky služby sú dostupné na každom kroku. Niektoré mýtnice (diaľničné vjazdy a výjazdy) bývajú v piatok a sobotu preplnené, a preto sa tam dlhšie čaká. Vodiči by si mali dopredu pripraviť peniaze a tiež rátať s možným zdržaním. S toaletami na mýte býva problém, preto odporúčame nenechávať si jej návštevu až po prejdení mýta. Situáciu na jednom z naj­problematickejších miest, na platidle v Záhrebe môžete sledovať cez internetovú webkameru, a tak v predstihu zistiť, ktoré dni a časy prejazdu sú najhoršie.
Našťastie, za platidlom vyrástla nová čerpacia stanica s príslušenstvom, kde sa dá zregenerovať po únavnom čakaní. Pri platení za použitú diaľnicu sa zobrazí suma v kunách aj eurách, výhodnejšie je však platiť kunami alebo bankomatovou kartou. Správca diaľnice Záhreb – Šestanovac akceptuje karty AMERICAN EXPRESS, DINERS, MASTER CARD, MAESTRO a VISA. Chorváti však požadujú v aute jednu reflexnú vestu, ktorú musí mať vodič alebo obsluhujúca osoba oblečenú na ceste v prípade poruchy vozidla. Polícia sleduje oblečenie vesty podobne prísne ako v Rakúsku. Mať ju v aute nestačí.
Prúdy turistov zo všetkých používaných smerov a ciest sa stretávajú v Záhrebe, kde spoločne vstupujú na diaľnicu na mýte Lučko.
Najhoršie bývajú prelomové termíny – piatok, sobota, prípadne streda. Stav na platidlách sleduje webová kamera na stránke chorvátskych diaľnic www.hac.hr.
Problémy v dopravnej špičke bývajú aj pri tuneloch Mala Kapela a Sveti Rok, ktoré sú vybudované iba v polovičnom profile a jeden tubus funguje obojsmerne. Chorváti priebežne zme­nili stratégiu budovania diaľnic a výstavbu druhých rúr zrýchlili.
 

Ceny:
Ceny potravín v Chorvátsku a na Slovensku sú už takmer identické, preto sa neoplatí a nesmie voziť so sebou kompletnú stravu na celý pobyt.
Orientačné ceny:
Potraviny: bežné jedlo v reštaurácií: 50 kún, voda (1 liter): 4-5 kún, pivo (0,5 litra): 10-15 kún, víno (0,2 litra): 25 kún, cola (0,33 litru): 10-12 kún
Šport: tenis (1 hodina): od 35 kún
Doprava: taxi (1 km): 6 kún
Auto a motopožičovne: auto (1 týždeň) - 380 kún
Na rozdiel od minulosti môžu teraz turisti doviezť do Chorvátska až 10 kg vlastných potravín. Chorvátsko sa tak usiluje zastaviť pokles prílivu turistov.
 

Slovník:

Áno-Da
Nie-Ne
Čo-Što
Prosím-Molim
Ďakujem-Hvala
Nerozumiem-Ne razumiem
Dobrý deň-Dobro dan
Dobré ráno-Dobro jutro
Dobrý večer-Dobro večer
Dovidenia-Dovidenja
Dobrú noc-Laku noć
Číslovky
Jeden-Jedan
Dva-Dva
Tri-Tri
Štyři-Četiri
Päť-Pet
Šesť-Šest
Sedem-Sedam
Osem-Osam
Deväť-Devet
Desať-Deset
Dvadsať-Dvadeset
Tridsať-Trideset
Päťdesiat-Pedeset
Sto-Sto
Tisíc-Tisuča
Dni v týždni, mesiace a časové údaje
Pondelok-Ponedjeljak
Útorok-Utorak
Streda-Srijeda
Štvrtok-Četvrtak
Piatok-Petak
Sobota-Subota
Nedela-Nedelja

Dnes-Danas
Zajtra-Sutra
Hodina-Sat
Dobré ráno/Dobrý deň
Dobro jutro/Dobar den
Dopoludnia-Prijepodne
Popoludní-Podne
Odpoludnia-Popodne
Večer, Dobrý večer
Na veče, Dobro veče
Kedy?-Kada?
Koľo je hodín?-Koliko je sati?
Dobrú noc-Laku noč
V reštaurácii, pri nákupoch
Na zdravie!-Živjeli!
Raňajky-Doručak
Obed-Ručak
Večera-Večera
Polievka-Juha
Mäso-Meso
Hovädzie-Govedina
Teľacie-Teletina
Bravčovina-Svinjetina
Jahňacina-Janjetina
Zverina-Divljač
Kurča-Pile
Ústrice-Kamenice
Čierne mušle-Dagnje
Krevety-Račiči
Ryba-Riba
Treska-Bakalar
Makrela-Skuša
Tuniak-Tuna
Pražma-Orada
Rezance-Rezanci
Zemiaky-Krumpir
Ryža-Riža
Šalát-Salata
Zmrzlina-Sladoled
Voda-Voda
Čaj-Čaj
Káva-Kava
Minerálna voda-Mineralna voda
Pivo-Pivo
Víno-Vino
Šparátko-Čačkalice

OSOBNÉ ÚDAJE: OSOBNI PODATAK:
Ako sa voláte? Kako se zovete?
Volám sa… Ja se zovem…
Toto je… Ovo je…
Pán - gospodin, Môj manžel - moj suprug,
Pani - gospoda, Moja manželka - moja supruga
Slečna - gospodica Môj priateľ - moj prijatelj,
Moja priateľka - moja prijateljica, Moj syn - moj sin,
Moja dcéra - moja kcérka, Moje deti - moja djeca,
Moji rodičia - moji roditelji, Otec - otac, matka - majka,
Brat - brat, sestra - sestra.
ZOZNÁMENIE: UPOZNAVANJE:
Vitajte! Dobrodošli!
Teší ma. Drago mi je.
Ako sa máte? Kako ste?
Dobre, ďakujem. A Vy? Dobro, hvala. A vi?
Ďakujem, dobre. Dobro, hvala.
Prepáčte, Izvenite.
Poďte ďalej, posaďte sa. Udite, sjednite.
Dáte si niečo k pitiu? Hočete li nešto popiti?
Odkiaľ ste? Odakale ste?
Prichádzam z…. Ja dolazim iz….
Ako dlho ste tu? Kako dugo ste ovdje?
Ako dlho tu budete? Koliko ostajete?
Kde ste sa ubytovali? Gdje ste odsjeli?
Páči sa Vám tu? Da li vam se ovdje svida?
Veľmi sa mi tu páči. Jako mi se ovdje svida.
Je to pekná krajina, ľudia sú veľmi milí. Ovo je prekrasna zemlja, ljudi su jako dragi.
Ďakujem pekne, odchádzam domov,(do izby). Hvala lepo, ja odlazam do kuči.
Aké je Vaše povolanie? Što ste po zanimanju?
Som… Ja sam …
Úradník, učiteľ/ka, predavač,/ka, … Činovnik, učitelj/učiteljica, prodavač, podavačica, …
Nezamestnaný Nezaposlen.
Penzista - Umirovljenik
Pracujem v… Ja radim u ……
Pracujem v kancelárii v Blave. Ja radim u uredu u Blavy.
Frázy na "bližšie zoznámenie":…:-)
Slečna - Kurica
Bolo to tu moc pekné. Bilo mi je jako lijepo.
Môžem dostať Tvoju adresu? Mogu li dobiti tvoju adresu?
Kde sa zídeme? Kad da se nademo?
Zajtra, pozajtra, dopoludnia, odpoludnia… Sutra, preksutra,dopodne, popodne…
Aký je dnes deň? Koji je danas dan?
Veľmi sa mi páčiš! Jako mi se svidaš.
Nechaj ma na pokoji! Pusti me na miru!
Nemám záujem! Nisam zainteresiran!
Lúčenie: Rastajanie:
Dovidenia. Dovidenja.
Uvidíme sa znova. Vidimo se opet.
Uvidíme sa zajtra, budúci týždeň… Vidimo se sutra/slijedečer tjedna ….
Ahoj! Zdravo!, BOK!
Všetko najlepšie. Sve najbolje.
Šťastnú cestu. Sretan put.
Prídite ku nám. Dodite kod nas.
Ubytovanie: Smještaj:
Máte voľné izby? Da li imate slobodnih soba?
Jednolôžková izba - Jednokrevetna sobe
Izba s vaňou/ sprchou. Sobe s kadom/ tušem
Koľko stojí táto izba? Kolika košta ova soba?
Sú v cene aj raňajky? Da li je doručak uračunat?
Môžem dostať účet? Mogu li dobiti račun?
Ubytovanie je bez jedla. Smještaj neima obroka.
V kempe: U kempa:
Koľko stojí jedna noc/ týždeň pre jednu osobu? Koliko košta jedna noč/tjedan za jednu osobu?
Kde sa nachádza obchod? Gdje se nalazi dućan?
Sprchy - Tuševi
Prívod elektriny- Dovod za struju
Kde sa menia plynové bomby? Gdje mogu zamijeniti plinske boce?
Hmyz- gmizavci
Kliešť, komár, mravec, motýľ, včela, osa- krpelj, komarac, mrav, leptir, pčela, osa
Strava, nápoje, objednávky…: Hrana, Piċe, porudžbina…:
Špeciálna ponuka - Posebna ponuda
Potraviny- namirnice
Zelenina, ovocie / povrce, voce
Chlieb/ kruh
Čašník, čašníčka /Konobar, konobarice
Prosím si jedálny lístok . Molim Vas jelovnik.
Chceli by sme si objednať…. Mi bi željeli naručiti…
Prosím Vás ešte…. Molim Vas, juš….
Účty prosím osobitne! Posebne račune, molim!
Dobrú chuť! Dobar tek!
Udená šunka- Pršut
Krémová polievka, cibuľová, paradajkova, hubová.../ Krem juha, od luka, od rajčice, od gljiva….
Šalát z …. Salata od….
Predkrmy - Predjela
Jedlá na objednávku - Jela po porudžbini
Chladené nápoje- Hladne piće
Džus - sok, pohár- čaša, fľaša, džbán - boca
- viedeňský rezeň / Bečka šnicla
- biftek s vajíčkom … biftek sa jajetom
Sliepka - Kokoš
horčica, čierne korenie, tanier, vidlička,obrúsok / senf, biber, tánjur, viljuška, salveta
Pán vrchný, platím/ Konobar, da platim.
Pošta: Pošta:
Pohľadnica - Razglednica
Známka- Markica
Balík - Paket
Telefónny zoznam /Telefonski imenik
Počasie/Prognoza:
Aké bude počasie? Kakva je prognoza vremena?
Dnes je pekné počasie, (zlé počasie). Danas je lijepo vrijeme, (loše vrijeme).
Dnes je horko/zima. Danas je vruče/hladno.
Bezoblačno/zamračené. Nema oblaka/oblačno.
Prší tu často? Dali ovje često pada kiša?
Bude búrka. Dolazi oluja.
Odkiaľ fúka vietor? S koje strane puše vjetar?
Dážnik- Kišobran
Jazykové problémy….: Problem jezika:
Hovoríte chorvátsky?, nehovorím. Da li govorite hrvatski? Ja ne govorim.
Môžete hovoriť pomalšie? Možete li polako govoriti?
Môžete to zopakovať? Možete li to ponoviti?
Môžete to napísať? Možete li to napisati?
Čo to znamená? Što to znači?
Koľkokrát? Koliko puta?
Jedenkrát, dvakrát… Jedan put, dva puta…
Bohužiaľ … Na žalost…
Je mi ľúto, ale nedá sa nič robiť. Žalim, ali nemože se ništa učiniti.
Hranica: Granica:
Váš pas prosím. Vašu putovnicu, molim.
Vodičský preukaz/ Vozačku dozvolu
Doklady od auta - Papire od auta
Batožina- Prtljaga
Ideme na dovolenku do… Idemo na godišnji odmor u…
Ideme na služobnú cestu do… Idemo na službeni put u…
Tovar k precleniu/ Roba za carinjenje
Postavte sa do rady/ Stanite u red
Clo /Carina
Nákupy - nápisy: - Kupljena roba (natpis)
Vchod - ULAZ, východ - IZLAZ, výpredaj - RASPRODAJA, vypredané - RASPRODANO, špeciálna ponuka - POSEBNA PONUDA.
Ďalšie slovíčka, resp. výrazy, ktoré sa Vám pri pobyte v Chorvátsku môžu hodiť:
Autobusové nádražie - Autobusny kolodvor, Lístok na autobus - Vozna karta,
pivnica - podrum
Izba, dvojposteľová izba - Sobe, dvojkreveta sobe,
Kabelka, batoh – torba
Letisko - Zračna luka sídlisko - naselje
Nemocnica – Bolnica
Peniaze, peňaženka -Novac, novačnik popolník - pepeljan
Vykradli mi auto - Provalili su u moj auto futbal - nogomet
Poisťovna – Osiguravajuci posteľ - krevet
Rýchla pomoc - Hitna pomoc prikrývka–pokrivač, prestieradlo-plahta
Rok – Godina malá perinka - jastak
Krátke nohavice – Hlace
Obchodný dom - robna kuca
Krém na opaľovanie - Krema za sunčajne
Fľaša - Boca
škorica - cimet
desiata - úžina
Lacný - Jeftin
Nebezpečie - Opasnost
Plán mesta - Plan grada
Plavky - Kupaci kostim
vypínač - prekidač
Tenisky - cipela
Čln - čamac
Prístav, mólo -gat
Popáleniny od slnka - opekline od sunca
Okradnúť, ukradnúť- pokrasti
Cestovná kancelária - putnička agencija
Kostol - crkva
Námestie - trg
Veža - toranj

 


Media galéria




 poslať článok mailom  vytlačiť článok