Izrael - Celoročné dovolenky, exotika | moja Nitra
 
Celoročné dovolenky, exotika
Tábory
 

Izrael

dátum pridania: 04.02.10-13:20

Mladá krajina s veľkolepou históriou. Nikdy neviete, či po zemi, po ktorej práve kráčate, nechodil pred dvetisíc rokmi Ježiš Kristus.

Hlavné mesto: Tel Aviv
Rozloha: 20 770 km2
Počet obyvateľov: 7 233 701
Úradný jazyk: hebrejčina a arabčina
Mena: nový izraelský šekel  (ILS)
Časové pásmo: V období od apríla do augusta sa k nášmu času pripočítajú + 2 hodiny. V ostatnom období sa pripočíta iba + 1 hodina.

Podnebie:
Podnebím Izrael spadá do mierneho pásma, na severe je klíma ale skôr stredozemná a na juhu suchá. Na juhu krajiny, pri Červenom mori je príjemné a teplé počasie počas celého roka. V severnejších častiach sa môže v zime objaviť aj sneh. V horských oblastiach sú mesiace november až marec dosť daždivé a chladné. V lete nočné teploty oproti dňu prudko klesajú a rozdiel môže byť aj 20 – 25 stupňov.

Zaujímavé miesta:
Jaffa - najstaršie mesto sveta, v podstate historická časť Tel Avivu

Jeruzalem – mesto niekoľkých náboženstiev a sväté mesto kresťanstva, islamu a judaizmu.

Masada - púštna pevnosť

Caesarea niekdajšie hlavné mesto rímskej provincie.
Pevnosť v meste Akko.
Mŕtve more - kúpanie v ňom je neuveriteľný zážitok.

Eilat – potápanie v Červenom mori plnom koralov.

Betlehem, Nazaret, mestá spojené so životom Ježiša Krista.
Afed – najvyššie položené miesto Izraela, centrum štúdia talmudu a kabaly.
Jericho, Beit She´an, Herodion, Avdat – archeologické náleziská.

Popis krajiny:
Brehy Izraela obmýva Stredozemné, Mŕtve a tiež Červené more. Východnú hranicu tvorí Sýrsko-jordánska priekopa. Údolím preteká rieka Jordán, ktorá preteká Galilejským jazerom a ústi do Mŕtveho mora. Prevažnú časť juhu krajiny tvorí Negevská púšť. Severná časť Izraela je naproti tomu úrodná. Územie, na ktorom sa Izrael rozkladá je niekedy tiež nazývané Svätá zem a disponuje bohatou kultúrnou tradíciou a históriou a tiež prekrásnou prírodou.


História:
Údolie Jordánu patrí k najstarším obývaným územiam na svete. Územie obsadili hebrejské kmene a vytvorili tu v 10. stor. pred n. l. nezávislé kráľovstvá Judské a Izraelské. Neskôr Izraelské kráľovstvo dobyli Asýrčania, Judské zase Babylončania. Po egyptskej okupácii získali Palestínu Rimania, potom Arabi a nakoniec bola až do roku 1917 súčasťou Osmanskej ríše. V tom istom roku vyhlásilo Anglicko tzv. Balfourovu deklaráciu, v ktorej prehlásili Palestínu za židovský národný domov. Anglicko si udržalo Palestínu ako svoje mandátne územie až do roku 1947, kedy Valné zhromaždenie OSN rozhodlo rozdeliť Palestínu na židovský a arabský štát. Ihneď po vyhlásení Štátu Izrael v máji 1948 vstúpili vojská Arabskej ligy do Palestíny s cieľom zničiť novovzniknutý štát. V mnohých vojnách Izrael svoje územie ubránil, ale získal aj územie susedných štátov. Zabral Golanské výšiny patriace predtým Sýrii, časť Sinaja patriaceho Egyptu. Z egyptského územia sa Izrael stiahol po podpísaní mierovej dohody v Camp Davide v r. 1978 čo umožnilo prechod k mierovému spolunažívaniu, ale Golanské výšiny ovláda stále. Koncom r. 1987 vypukla na obsadených arabských územiach intifáda – povstanie arabského obyvateľstva Izraela. V r. 1993 podpísaná dohoda o obmedzenej palestínskej autonómii v pásme Gazy a na západnom brehu Jordánu. Od roku 2000 sa napriek mnohým mierovým zmluvám naďalej stupňuje násilie medzi Palestínčanmi a izraelskou armádou, čo si vyžiadalo aj množstvo obetí.

Praktické informácie:
Na vycestovanie do tejto krajiny vám stačí platný cestovný pas. Medzi našimi krajinami je zavedený bezvízový styk. Ten umožňuje 90-dňový turistický pobyt. Prekročenie doby je prísne trestané deportáciou a zákazom vstupu do krajiny.

Bezpečnosť:

Situácia, ktorá sa týka osobnej bezpečnosti je v Izraeli relatívne pokojná. Nedá sa však vylúčiť potenciálne nebezpečenstvo samovražedných teroristických útokov. Vyhýbajte sa otvoreným miestam s veľkou koncentráciou miestneho obyvateľstva, ako sú verejné trhy či autobusové stanice a nočné kluby. Na palestínskych územiach je situácia zložitejšia, individuálna turistika do niektorých miest je zakázaná a odporúčajú sa len organizované turistické zájazdy. V mestách cestovať verejnou hromadnou dopravou sa neodporúča, relatívne najbezpečnejšie je cestovanie taxíkom, ktoré je pomerne lacné. Slovenskí turisti by mali dbať na inštrukcie izraelskej polície, ktorá ich v prípade potreby upozorní na hroziace nebezpečenstvo.

Telefonické spojenie
V Izraeli funguje niekoľko mobilných sietí GSM (Orange, Pelephone atď.) a majú dobré pokrytie. Roaming cez Eurotel či Orange je bezproblémový.

Zdravotníctvo:
Zdravotníctvo je tu na veľmi vysokej odbornej aj technickej úrovni. Prvá pomoc je bezplatná, ale ostatné úkony sú spoplatňované. Odporúča sa pred cestou uzatvoriť medzinárodné zdravotné poistenie.

Sviatky:

Všetky sviatky v Izraeli súvisia s náboženstvom. Shabatt, znamená sobotný deň, a začína každý piatok popoludní a končí v sobotu večer. Ďalším sviatkom je Yom Kippur, je to sviatok zmierenia. Židovská Veľká noc sa volá Pesach. Sviatok Roš ha - šana je sviatkom na oslavu nového cirkevného roka. Samozrejme, že k sviatkom patrí aj oslava ukončenia pôstneho obdobia - Ramadánu.
Sviatky pripadajú každý rok na iný dátum, preto ich uvádzame bez dátumu.

Dôležité telefónne čísla:
Polícia 100
Prvá pomoc 101
Požiarníci 102

Jedlá a nápoje:

„Všetko, čo sa hýbe, je živé, bude vám pokrmom, ako i bylinu zelenú, dal som vám to všetko,“ píše sa v Prvej knihe Mojžišovej. Potom však nasleduje najprepracovanejší systém stravovacích zákazov a príkazov. Bravčové rezne, konská i oslia saláma, králičí perkelt, zajac na víne, nátierka z jesetera, pečený úhor alebo žraločí rezeň sa nikdy neocitnú na tanieri ortodoxného žida. Prežúvavé párnokopytníky (koza, krava, ovca, jeleň a srnec) sa v židovskej viere považujú za čisté rovnako ako domáca hydina i holub, kapor, pstruh a losos, preto ich možno konzumovať do vôle. Krv je však duša zvieraťa, preto patrí iba Bohu a nesmie sa jesť, podobne ako zranené, roztrhané alebo uhynuté zvieratá.

Kóšer stravovanie nedovolí miešať mäso s mliekom, na obe suroviny existuje v kuchyniach osobitný riad. Keď veriaci chce po nejakom mliečnom výrobku zjesť kúsok mäska, opláchne si ústa a prežuje krajček chleba. V opačnom poradí na to potrebuje až šesťhodinovú prestávku. Prísne pravidlá platia aj pre prípravu nekysnutých placiek maces alebo vína, ktoré rabín opečatí písmenami K, COR či M.K.V. Našinec by sa veľmi nenajedol najmä počas Jom kipuru – desiateho dňa židovského nového roku, ktorý prebieha v úplnom pôste (dokonca aj bez vody). Domáce kuchyne i reštaurácie uvítajú turistov v najdokonalejšom poriadku na židovskú Veľkú noc – Pesach, keď nesmie nikde ostať ani kúsok múky, kvasníc či kysnutého pečiva.

Adresa slovenského veľvyslanectva:
Veľvyslanectvo SR v Tel Avive
Jabotinsky 37
Tel Aviv
Izrael
Tel.: 00972 3 5440066
Fax: 00972 3 5449144
E-mail slovemb1@ barak.net.il

(red.)




 poslať článok mailom  vytlačiť článok